Moje hodiny nájdete v Berlíne i Amerike

Má 25 rokov a venuje sa výrobe hodín z platní. Zoznámte sa s Monikou MARTINKOVOU a jej originálnymi výrobkami. Monika pochádza zo Spišského Štiavnika a narodila sa v Poprade. Momentálne žije v Bratislave, kde po vysokej škole ostala a našla si tam prácu. Titul bakalára má z etnológie, magistra z kulturológie a pracuje v agentúre na prieskum trhu, hoci to s jej štúdiom vôbec nesúvisí. A vo voľnom čase sa venuje svojmu dizajnovému koníčku.

Spojenie platní a hodín je originálne. Ako vám to napadlo?
Musím podotknúť, že to nie je iba môj nápad. Táto technika je známa v zahraničí a postupne sa dostáva aj k nám na Slovensko. Pred vyše rokom mi obrázok tejto techniky poslal priateľ s tým, že také chce na Vianoce. Hneď som sa toho chytila a začala rozmýšľať, ako také hodiny urobiť, kde zohnať materiál a podobne. Neskôr vysvitlo, že to nebolo myslené až tak vážne, ale ja už som mala nakúpené a lámala si hlavu, čím to rezať. Cestou pokus-omyl som si našla vhodnú techniku a vytvorila svoje prvé hodiny. Výber motívu je podriadený mojej technike, keďže platne režem ručnou pílkou a nemám na to špeciálny nástroj, niektoré detaily musím zjednodušiť tak, aby mi platňa nepraskla alebo aby sa nejaký kúsok neodlomil.

Je ťažké pozháňať materiál na také netradičné diela?
Mnoho platní mám od známych, ktorí mi ich podarovali, či už pri triedení zbierky, alebo po kompletnom zbavení sa zásob z čias, kedy mal takmer každý doma rôzne platne a gramofón. Často sa stretávam s vetou typu: „Ách a my sme ich toľko vyhodili do kontajnera.“ Vtedy si len pomyslím škoda, mohli dostať druhú šancu. Inou mojou „zásobárňou“ sú antikvariáty, kde vlastne nájdem hlavne také platne, ktorých sa ľudia masovo zbavujú a nemajú veľkú zberateľskú hodnotu. Často sa mi stáva, že sa mi dostane do rúk singel interpreta, ktorý som už dávnejšie pretvorila do hodín.

Ide o precíznu manuálnu a dosť náročnú prácu. Napriek tomu vás to baví?
Techniku som si zvolila sama, viem, že niektorí to nerobia ručnou pílkou ako ja, ale pomocou nejakej vŕtačky či stroja. Aj ja by som mohla zainvestovať a zohnať si niečo, čo mi prácu uľahčí a zjednoduší, ale nechcem. Vyrezávam to ručne, je to také ozajstné handmade a keď už sme pritom, až také náročné to nie je, chce to ale tréning. Najviac ma baví urobiť nový kúsok v spolupráci so zákazníkom tak, aby mu to čo najviac vyhovovalo.

Majú ľudia o vaše výrobky záujem? Kde ich ponúkate?
Moje hodiny ponúkam na handmade portáli sashe.sk (www.sashe.sk/ monsh) a tiež na Facebooku (Monsh handmade). Momentálne riešim ich predaj v jednom designovom obchode v Bratislave. O hodiny je záujem, ale je to špecifický tovar, ktorý nemožno porovnávať s predajom napríklad handmade bižutérie, čiže od toho sa odvíja aj predaj. Jednoducho hodiny nie sú to, čo si niekto kúpi napríklad raz za mesiac do zbierky.

Myslíte si, že tento koníček, by sa mohol stať vašim živobytím? Je to vôbec na slovenskom trhu možné?
V podstate je to môj koníček, ale zároveň aj zdroj zárobku. Nemôžem ale povedať, že by ma to živilo, i keď popri štúdiu a neskôr, keď som ešte nemala stabilnú prácu, to bolo pekné privyrobenie si. Zatiaľ si však neviem predstaviť, že by to bol môj jediný zdroj príjmu a že by ma výroba živila, hoci to nie je nemožné. Na Slovensku máme viacero takých prípadov, kedy sa ľudia „vzdali“ bežného zamestnania a venovali sa naplno svojej tvorbe, ktorá ich živí. Stojí za tým obrovský kus práce, námahy, síl. Momentálne sa na to necítim, alebo, možno lepšie povedané, nemám odvahu sa do takého niečoho pustiť.

Zaznamenali ste záujem o vaše hodiny záujem aj v zahraničí?
Za­tiaľ som objednávku z iných krajín nedostala, no pár mojich kúskov už putovalo za hranice. Jedny hodiny „odišli“ do Berlína a dvoje do Ameriky, o týchto prípadoch viem. Ktovie, možno aj iné odcestovali za hranice…

Chceli by ste niekedy v budúcnosti pracovať aj na iných originálnych nápadoch? Máte už nejaké schované „v šuflíku“?
Mám to asi v povahe, že stále musím skúšať niečo nové, takže určite v budúcnosti niečo nové príde. Skúšala som už kadečo – keramiku, ktorú som študovala na strednej škole, jednoduché šperky z korálok, servítkové techniky, maľbu na sklo, nedávno som začala šiť šperky zo sutašiek (stužiek), skúšala som scrapbooking, no a najnovšie ma pochytilo pletenie. Takže vo voľnom čase, ak mám chuť tvoriť, môžem si vybrať z rôznych možností do čoho sa pustím.