Osturňa sa vrátila do minulosti

Prvý marcový týždeň sa v Osturni spievalo, tancovalo, páralo perie, strúhali šindle a popritom vyhrávala muzika.

Všetci aktéri v ľudových krojoch i originálny interiér chalupy Michala Kroláka nakrátko vytvorili a silne priblížili atmosféru čias dávno minulých i spôsob časti života predkov. To všetko sa udialo pred kamerami Slovenskej televízie, ktorá v Osturni nakrúcala hudobno-dramatický program Kapura. Hlavnými aktérmi boli dievčatá a chlapci zoskupení v amatérskom speváckom súbore Osturňanka, ktorých v speve a tanci sprevádzala guroľsko muzyka Zbuje.

Osturňanka počas svojej krátkej kariéry od roku 2010 oživila desiatky starých originálnych a v širokom okolí neopakovateľných melódií a piesní – špievanok, ktoré pomaly a isto odchádzali spolu s najstaršími obyvateľmi Osturne.

Ak historikom vďačíme za to, že priblížením a poznaním histórie nám pomáhajú lepšie sa prispôsobiť súčasnosti a istým spôsobom aj sa orientovať v budúcnosti, tak v prípade Osturňanky to platí dvojnásobne. Nielen Osturňanom oživujú minulosť, spestrujú prítomnosť a prenášajú svoju tvorbu do nekonečnej budúcnosti pre nasledujúce generácie, ale, a najmä, nám prinášajú spolu s dávnymi „špievankami“ radosť a potešenie. A to nielen pri ich reálnych vystúpeniach, ale aj v každodennom živote, keď cez ich nahrávky môžeme počúvať naše obľúbené hity v hocijakom čase. Pre Osturňanov sú to naozajstné hity, lebo ich počúvali už v kolíske od svojich rodičov i starých rodičov. A oni ich od svojho narodenia od svojich rodičov a prarodičov. „Špievanky“ boli neoddeliteľnou súčasťou každodenného života predkov súčasných obyvateľov Osturne – spievali ich pri práci, pri hre, zábavách i milovaní. S nimi i cez ne sa tešili a radovali a s nimi aj zaháňali a prekonávali svoje žiale a utrpenia. Boli prítomné pri príchode človeka na svet i odchode človeka z tohto sveta a možno niekedy aj súčasťou jeho zrodu. Reálny život druhej polovice 20. storočia so svojskou kultúrou ich však odsunul na vedľajšiu koľaj a pomaly im hrozil postupný zánik. Vďaka Osturňanke sa tak nestalo.