Na náš región nezabudnem, sľúbil Kiska

POPRAD – Svoj hlas odovzdal Andrej Kiska na Mestskom úrade v Poprade minulú sobotu dopoludnia spolu so svojou dcérou a otcom. Hneď potom odleteli do Bratislavy, kde strávili volebnú noc.

„Včera večer sme s mojím päťročným synátorom varili večeru. Veľmi rád so mnou varí, tentoraz to boli pstruhy. S manželkou sme si k nim potom dali aj pohár dobrého vína a išli sme spať. Tentoraz sa mi nič nesnívalo, nemal som sa už s kým hádať,“ smial sa Kiska, ktorý volebné ráno strávil s rodinou. K volebnej urne prišiel so svojím otcom a s dcérou Natáliou. Tá mu pomáhala i s výberom kravaty, aby sa podľa jej slov zladili a aby vyzeral modernejšie.

Hlasovacie lístky vhadzovali do urny všetci traja spoločne. Kiska dal samozrejme hlas sám sebe. „Je to iné, človek zrazu zaškrtáva sám seba, ten môj hlas sa pravdaže počíta, ale celé je to už len v rukách ľudí. Dva roky som robil, čo som vedel, čo sa dalo, a teraz je to už len na nich. Dúfam, že príde voliť veľa ľudí a že tých hlasov bude dosť,“ povedal potom, čo odvolil.

Následne odišiel so svojou dcérou na letisko, odkiaľ odleteli do Bratislavy, aby tam strávili volebnú noc s ľuďmi, ktorí mu podľa jeho slov dodávajú energiu a ktorí po celý čas stáli pri ňom. Na našu otázku, čo urobí pre náš región, ak sa stane prezidentom, odpovedal: „Tu som sa narodil, tu som prežil celý svoj život. Tatry sú nádherné, celý región je špeciálny aj so Spišským hradom a Slovenským rajom, ale myslím si, že sa potrebujeme, a nielen my, ale celé Slovensko, spropagovať. Preto považujem za potrebné tento región, ako i celú našu krajinu vedieť trošku predať,“ zdôraznil Kiska.

(bel)

» Povedali o Andrejovi Kiskovi

Jaroslava Haščáková, triedna profesorka z popradského gymnázia

„V živote nič nie je zadarmo, ani úspech, aj na ten majú právo len tí, ktorí sú pracovití, čestní, statoční a cieľavedomí. Často im hovoríme, že sú to výnimoční ľudia. Za takého považujem môjho bývalého žiaka-študenta, teraz už úspešného kandidáta na post slovenského prezidenta, Andreja Kisku.

Andrej v triede vždy patril k najvýraznejším osobnostiam. Keď ste vošli do triedy, nebolo možné si ho nevšimnúť. Už vtedy mi bolo jasné, že sa ten chlapec dostane ďaleko. Bol múdry, ambiciózny a zároveň huncút, no vždy vedel odhadnúť tú správnu mieru. V kolektíve ho ostatní spolužiaci vždy uznávali a jeho názory boli pre všetkých akceptovateľné.

Keď sa zamýšľam nad vlastnosťami, ktoré by mal mať prvý občan našej malej krajiny, zdá sa mi, ba som presvedčená, že sa zhodujú s tými, ktoré má aj môj bývalý študent Andrej Kiska.“

Ivan Bulík, blízky priateľ

„S Andrejom sa poznáme 15 rokov a rozhodol som sa ho predstaviť aj na mojom blogu ako slušného, čestného človeka, aby ľudia mali bližšiu predstavu, kto je dovtedy viac-menej neznámy kandidát. Za pár rokov života dokázal veľa v ekonomickej sfére i v charite. Dnes máme prvého nezávislého prezidenta a ja verím, že jeho zvolenie je len prvým stupienkom k tomu, aby sa v tejto krajine začalo normálne, čestne a slušne žiť.“

Maroš Ovčarik, kolega

„Stretli sme sa na prijímacom pohovore. Okrem môjho životopisu ho zaujímalo, akým spôsobom rozmýšľam a ako reagujem v rôznych – aj stresových – situá­ciách. Za tie roky spolupráce s ním som sa len utvrdil v tom, že je to výnimočný človek. Je mimoriadne kreatívny, často na naše stretnutia prichádzal s nápadmi, ktoré sa nám zdali ako nápady vedúce do slepej uličky, no v konečnom dôsledku posúvali spoločnosť výrazne dopredu. Vždy keď rozbieha nové projekty, veľmi veľa číta, hlavne zahraničnú odbornú literatúru. Snaží sa rýchlo zorientovať a zistiť, prečo boli podobné projekty vo svete úspešné, prípadne čoho sa vyvarovať.

Je skoro až neuveriteľné, že ako elektrotechnický inžinier vstúpil do finančného sektora a o pár rokov vybudoval na zelenej lúke top finančné spoločnosti na trhu. Potom vstúpil do úplne inej oblasti a založil charitu. O pár rokov sa z Dobrého anjela stala najúspešnejšia charita na trhu. Myslím si, že človek a manažér s podobnými schopnosťami a skúsenosťami ešte v slovenskej politike nebol. Veľmi som mu držal palce, a vlastne aj celému Slovensku. Som šťastný, že vyhral a som hrdý, že mám tú česť ho poznať osobne.“

Ľudmila Kolesárová, dlhoročná spolupracovníčka

„Andreja Kisku poznám od roku 2009. Prvýkrát sme sa stretli na pracovnom pohovore. Pohovor mal viac kôl a od začiatku mi bolo jasné, že Andrej Kiska kladie na výber ľudí veľký dôraz. Napriek náročnosti bol po celý čas príjemný a usmiaty. A taký je stále. Vzbudzuje prirodzený rešpekt, ale cítite sa pri ňom fajn. Odvtedy prešlo takmer päť rokov. Strávili sme ich spoločnou prácou, tvorením, poradami, cestovaním. Ale prežili sme aj veľa silných emócií, keďže sme sa venovali ľudským osudom a deťom, ktoré bojujú o život. Po celý ten čas a veľmi často som si uvedomovala, aký je Andrej Kiska netypický človek a ako môžu mať ľudia problém uveriť, že takým skutočne je. Bohatý, úspešný, s mnohými oceneniami na polici, a pritom nemá žiadne maniere. Jeho pokorný prístup k životu, jeho pohoda a úsmev, to bolo to, čo dostalo každého, kto sa s ním stretol. Nikdy sa nevyvyšoval, s každým sa zhováral ako s rovnocenným. Zároveň je to ale aj skvelý manažér. Keďže som toto všetko vedela, jeho myšlienku na kandidatúru som podporila. Rovnako ako všetci u nás v práci. Odvtedy mal našu plnú podporu. Cítili sme ale aj veľkú podporu zo strany ľudí. A to nás tešilo.“

I. Brossmann, spoluzakladateľ Dobrého anjela

„Myslím, že viem, o čom hovorím, pretože sa poznáme viac ako pätnásť rokov, sme veľmi blízki priatelia, dokonca som bol svedok na jeho svadbe a viem, že sa na to vôbec nehodí. Dohoda, ktorú sme mali, znela, že nikdy žiadnym spôsobom nebudeme ťahať Dobrého anjela do politiky. Ale to nie je hlavný dôvod, prečo Kisku nepodporujem, alebo nemôžem podporiť. Ten hlavný dôvod je, že podľa môjho názoru je absolútne nevhodný na túto funkciu.“

(v rozhovore pre Sme.tv)