Sparťan spod Tatier prekvapil Mníchov. Víťazstvom

Osemnásť rokov sa vrcholovo venoval bežkám. Minulý rok skúsil Sparťan Race – adrenalínový prekážkový beh v teréne – a hneď na druhýkrát zvíťazil. Na Slovensku, vo Francúzsku a predminulý víkend najnovšie aj v nemeckom Mníchove, kde za sebou nechal všetkých 4 000 súťažiacich. Peter ŽIŠKA.

Úprimne – aké miesto ste čakali na štarte v Mníchove?
Chcel som sa umiestniť v prvej trojke. Mnohí to očakávali aj kvôli tomu, že na mojich predchádzajúcich pretekoch vo Francúzsku som tiež vyhral. Sparťan Race je však rozdelený na tri úrovne – Šprint, Super a Beast a tá šprintérska úroveň mi sedí asi najmenej. Práve tú som však išiel v Mníchove.

Napriek tomu ste ju dokázali vyhrať. Tú úroveň si budete môcť v budúcnosti vybrať, alebo vám ju pridelia?
Dúfam, že si budem môcť vybrať, pretože minulý rok ju určovali organizátori a vybrali verziu Ultra Beast, čo je ešte raz toľko ako Beast, a to už je naozaj veľmi veľa.

Ešte vraj existuje aj najextrémnejšia verzia sparťanských pretekov, Death Race.
To sú už dvojdňové preteky, ale počul som v tejto súvislosti aj o nejakých smrteľných úrazoch. Takže na Death Race sa zatiaľ nechystám.

Keď sa vrátime k Mníchovu – ako sa vám išlo v porovnaní s Francúzskom alebo minuloročnými pretekmi na Slovensku?
Najlepšie som sa cítil na Slovensku, vo Vechci, kde som v auguste minulého roku vyhral a mal som najlepšiu formu. Teraz to bolo fajn, ale náročné bolo robiť v závere tzv. trestné angličany (špeciálne výskoky), za to, že som netrafil terč v jednej disciplíne – hode oštepom.

Hod oštepom bol teda pre vás v Mníchove najťažšou pasážou?
Psychicky áno. Fyzicky bola ťažká časť, keď sme museli s vrecami piesku vybehnúť zospodu až na vrch olympijského štadiónu, zbehnúť s ním dole, položiť ho a opäť dvakrát vybehnúť hore a dole po schodoch. Vtedy som tú záťaž cítil najviac.

Nakoľko dopredu viete, aké prekážky vás na trati čakajú?
To neviem vôbec. Niekedy nevedia ani samotní organizátori, čo sa na tých prekážkach má robiť. Práve v Mníchove sa mi stalo, že dvakrát ma inštruovali zle. V tomto to mali organizačne trochu zle zvládnuté. Na Slovensku je to už na omnoho vyššej úrovni. Západná Európa so Sparťan Race totiž len teraz začína.

Takže ich Slovensko v tomto smere predbehlo?
Áno.

Mali ste počas pretekov niekedy pokušenie to vzdať?
Vzdal som len jedny preteky v živote, na bežkách pred mnohými rokmi. A bolo to zo zdravotných dôvodov. Na týchto sparťanských som nemal takú myšlienku ani raz.

Čo vás motivuje, aby ste pokračovali ďalej?
Práve tá chuť prísť do cieľa. Teraz už bežím kvôli pocitom, nie kvôli víťazstvám. Keď som bol mladší, tak som to veľmi prežíval, že som nebol prvý. Bol som z toho smutný. Teraz je to viac o tých pocitoch a radosti z behu.

Ako vyzerá taký tréning na Sparťan Race?
Päťkrát do týždňa mám beh alebo nejaký aeróbny vytrvalostný tréning a tri- až štyrikrát je posilňovňa. Je to silovo-vytrvalostný šport, niečo podobné ako bežky, ktorým som sa pro­fesionálne venoval osemnásť rokov. Tréningy si robím sám,  preteky si naozaj užívam. Motivačne ma podporuje priateľ Juraj Sedlačko, s ktorým občas spoločne ladíme formu vo fitku, a pri iontových nápojoch diskutujeme o plánoch a nových métach (smiech).

Bežky boli doteraz pre vás športom číslo jeden. Nezmenilo sa to po vašich úspechoch na Sparťan Race?
Prišla chvíľa, bolo to práve po mojom úspechu vo Vechci, kde som obsadil prvé miesto, keď som sa rozhodol, že bežky zabalím. Teraz robím Sparťana a môžem povedať, že som sa v tom našiel.

Čo je vašou tohtoročnou métou?
Majstrovstvá sveta Sparťan Race v Amerike. Úspech bude, už keď sa tam dostanem.

Na Sparťan Race sa v podstate môže prihlásiť ktokoľvek. Prečo by ste odporúčali ostatným vyskúšať si to?
Ak majú vzťah k športu a chcú vyskúšať niečo adrenalínové, netradičné, s čím sa ešte nestretli, Sparťan Race je ideálny. A tiež ak ich nebaví klasický monotónny beh, vďaka rôznym dobrodružným prekážkam si tu môžu vykompenzovať nenaplnené detské sny (smiech).

Čo je Sparťan Race

Popredné svetové preteky v prekážkovom terénnom behu. Súťažiaci musia zdolávať rôzne nečakané prekážky, napríklad plaziť sa popod ostnatý drôt, blatom, či vyšplhať sa po lane z priepasti. Existujú tri hlavné úrovne podľa dĺžky pretekov: Sprint (5 km beh + min. 15 prekážok), Super (13 km beh + min. 21 prekážok) a Beast (20 km beh + min. 26 prekážok). Na Slovensku tohto roku budú preteky na Kamzíku, vo Valči a na Donovaloch.

Kto je Peter Žiška

Narodil sa v Považskej Bystrici, ale od detstva žil v Hybiach. Osemnásť rokov sa profesionálne venoval bežeckému lyžovaniu. Pod Tatrami spoluzakladal školu bežeckého lyžovania Nordic Academy. Minulý rok sa prvýkrát zúčastnil pretekov Sparťan Race na Slovensku – vo Valčianskej doline skončil tretí, vo Vechci vyhral, rovnako ako neskôr vo Francúzsku. Predminulý víkend získal 1. miesto aj na pretekoch v Mníchove.

Okrem toho je trénerom v Ski teame Štrbské Pleso, externe študuje na doktorandskom štúdiu Fakulty telesnej výchovy a športu na UK v Bratislave. Má 27 rokov.