Chceli žiť na farme. Tak si ju postavili v Štiavniku

S rekonštrukciou zanedbaného parku, ktorý sa nachádza na mieste bývalého cisterciánskeho kláštora, začali v roku 2011. Dnes tu nájdete rodinnú biofarmu.

biofarma-spissky-stiavnik-most

Partia mladých nadšencov sa pustila do nezávideniahodnej práce. Najprv museli vysťahovať neprispôsobivých občanov, ktorí neoprávnene žili v priľahlých budovách. Spoločensky háklivý problém bolo potrebné vyriešiť, pretože práve kvôli nemu sa v parku pri kaštieli málokto zastavil, z obavy o svoju bezpečnosť.
O nejakej zmysluplnej tvorivej práci tu nemohlo byť ani reči.
„Najprv sme tu museli všetko „odburiniť“, prerezať kríky, odviezť kopce smetí. Bolo to tridsať, možno aj viac plných náklaďákov,“ spomína na začiatky Daniela Andraščíková, ktorá dohliada na chod farmy.

biofarma-spissky-stiavnik-jazero

Historické rybníky aj vodopád
„Keď už tu bol ako tak poriadok, priviedli sme z Gánovského potoka vodu do štyroch historických rybníkov. Dnes v hornej časti chováme kapry a amury, v dolnej pstruhy dúhové. Zatiaľ je to len na skúšku,
učíme sa, ako rybnikárstvo funguje, čo to všetko obnáša. Nie je to celkom tak, že ryba žije vo vode a rastie a rastie. Príde volavka, ktorá sa vrhne na malé rybky, potom zasa veľká voda, ktorá ich odnesie do Hornádu, a už sú straty,“ pokračuje Andraščíková.

Keď už tu bol ako tak poriadok, priviedli sme z Gánovského potoka vodudo štyroch historických rybníkov.
Katarína Andraščíková, jedna z obyvateliek biofarmy

Prechádzka popri rybníkoch stojí za to. Voda s pobrežnou vegetáciou v parku vytvára čarovné romantické zákutia. Na brehoch je nová zeleň, umelecky vyrezávané lavičky i sochy, ktoré pochádzajú
z rezbárskeho sympózia. Sem -tam nájdeme mostík i ostrov s loďkou, na ktorej sa možno člnkovať a na záver prekvapenie – vodopád. Čerešničkou na torte je socha vodníka, ktorý sedí v dolnom rybníku, obkolesený vežičkami kaštieľa, ktoré sa odrážajú na vodnej hladine.

Atrakciou sú aj zvieratá
Daniela Andraščíková prezradila, že ako malá túžila žiť na farme, mať svojho koňa a starať sa o zvieratá. Sen sa jej splnil v Spišskom Štiavniku, kde sa stará najmä o kone. „Starú sýpku na obilie sme zvnútra
prebudovali na stajňu. Zvonka sme jej ponechali pôvodný vzhľad. Vedľa nej sme vytvorili jazdecký areál a pre majiteľov koní aj priestranný prírodný altánok. Dnes si k nám chodia zajazdiť ľudia zo Spišského
Štiavnika, dá sa tu trénovať, po dohode môžeme návštevníkom povoziť aj deti. Práca s koňmi
ma baví, ale rada pracujem aj s ľuďmi. Chodia k nám celé rodiny s deťmi, lebo park je pre verejnosť voľne prístupný v lete od 9.00 do 19.00 hodiny. Cez víkend to tu vyzerá ako na odpuste. Detská radosť zo zvierat poteší, veď mnohé ich poznajú iba z obrázkov.

biofarma-spissky-stiavnik

Zväčša nás navštevujú slušní ľudia, ktorí sú možno radi, že tu môžu byť a nik ich nevyháňa. Nedávno tu bola taká rodinka. Rozprestreli si deku, povyberali košíky s jedlom a celý deň piknikovali. Potom ma oslovili, či sa nedá na tých koníkoch aj povoziť, no boli z toho hotoví. Vraj prídu aj na ďalší víkend. Pre deti tu mám ešte morča, fretku, zajace, stále sa tu obšmietajú psíky. Mali sme aj ovečky a kozičky. Teraz sme ale vysadili ovocný sad a všetko by nám obžrali, tak sme sa ich naše kone, najmä keď sa niektorá kravka zatúla a treba ju zahnať k stádu. Takže tu prežívane aj kus kovbojskej romantiky,“ povedal Tomáš Javorský, ktorý sa mimo svojej práce na farme stará výhradne o toto stádo.
Podľa slov Miroslava Mravu, ktorý sa stará najmä o ekonomiku a koncepciu farmy, zatiaľ ju všetci traja spoločne berú ako voľnočasovú aktivitu. Pracujú tu pre radosť. Je to pre nich spôsob, ako si vykompenzovať napätie, stres a únavu po normálnom zamestnaní.
„Výhodou je, že veľa vecí si vieme urobiť sami. Do čoho sa pustíme, to dotiahneme do konca a veci sú také, aké ich chceme mať,“ tvrdí Mrava.

Výhodou je, že veľa vecí si vieme urobiť sami. Do čoho sa pustíme, to dotiahneme do konca a veci sú také, aké ich chceme mať.
Miroslav Mrava, jeden z obyvateľov biofarmy

Bez grantov
„Doteraz sme na rozvoj farmy nepoužili žiadne granty, žiadne fondy. Náklady máme zväčša len za materiál. Ten rozvoj nie je rýchly, ale keďže zatiaľ nemáme veľké ekonomické ambície, tak nám to neprekáža. Vnútorne cítim, že to, čo robíme, má význam, ale vidím ho niekde v budúcnosti. Navyše nie sme poľnohospodári a tiež sa veľa vecí musíme naučiť. Môžem iba povedať, že farmárčenie veru nie je ľahká robota. Dnes vidím, že tá koexistencia súkromnej farmy zbavili. Keď im vybudujeme nejakú pevnú ohradu, znova tu budú. Často k nám prichádzajú aj deti z dediny. Zatelefonujú mi, vraj či môžu prísť poobede a s čím mi majú pomôcť. Prídu aj pomôžu, no potom ich musím na koňoch povoziť. Ale aspoň
majú motiváciu. Niekedy celý deň presedia na ohrade a pozerajú, ako sa trénuje. Sledujú jazdcov a popri tom sa učia,“ povedala nám Daniela Andraščíková, ktorá ukázala aj svoju zeleninovú, bylinkovú záhradu i sad plný ovocných stromov.
Pôda je tu vraj úrodná, takže netreba hnojiť. Všetko je tu bio. Zelenina i mäso. A ten rozdiel medzi tunajšími surovinami a surovinami kúpenými v supermarkete je na tanieri obrovský.

Kovbojská romantika
Podľa Andraščíkovej na farme chovajú aj 80 kusov hovädzieho dobytka, určeného na mäso. „Je to extenzívny chov bez potreby maštaľného ustajnenia. Kravy majú prístrešky, prístup k vode a väčšinu roka aj zelenú pašu, takže celý chov je ekologický. Dobytok ničím nedokrmujeme, lebo nám ide
o kvalitu, ktorú si dnes ľudia žiadajú. Využívame pri ňom aj a priestoru, ktorý je otvorený verejnosti, nie je celkom bezproblémová. Cez víkend k nám príde aj tristo ľudí. A sú rôzni. Aj takí, čo celkom nerešpektujú naše súkromie. Takže už pár mesiacov sa chystám vytvoriť pre park nejaký poriadok. Rozmýšľam, či neoddeliť časť pre verejnosť od časti pre farmu, hoci sme to nikdy neplánovali,“ pokračuje Mrava.

biofarma-spissky-stiavnik-socha

Kaštieľ? To už je veľké sústo
Opýtali sme sa ho aj na jeho plán spred rokov, kúpiť a sprevádzkovať kaštieľ. Povedal nám, že by to nebol problém. Jeho oprava je však veľké investičné sústo. Prerobiť ho na hotel, keď v susednom Slovenskom raji takéto zariadenia väčšiu časť roka zívajú prázdnotou, nemá význam, rovnako ako ho mať zapísaný na liste vlastníctva a bez využitia zaň platiť dane.
Majitelia a priaznivci tejto farmy urobili v historickom
parku iba minimálne zmeny. Pomáhali si pri tom starými historickými mapami, a to za
asistencie ochranárov i pamiatkarov.
Návštevníci, ale aj ľudia, ktorí tu kedysi žili a pracovali, však ich dielo oceňujú. Hovoria, že je tu tak, ako bolo, a ešte lepšie.

zamok-spissky-stiavnikKaštieľ Spišský Štiavnik
Asi dva kilometre od obce Spišský Štiavnik sa nachádza renesančný kaštieľ zo 16. – 17. storočia. Súčasťou areálu je aj kaplnka, ktorú postavili jezuiti. Kaštieľ neskôr slúžil ako letná rezidencia spišských biskupov. V roku 1927 vyhorel. Vtedy mu dal známy slovenský architekt Dušan Jurkovič zaujímavú romantickú podobu, ktorá harmonizuje so širokým okolím a je pekným príkladom citlivého
zasadenia stavby do krajiny. V roku 1929 bol kaštieľ obnovený. Stavbu vtedy realizoval (nedocenený) Jozef Šašinka z Popradu.
Po druhej svetovej vojne bol dlhý čas využívaný ako sídlo rôznych sociálnych organizácií. Posledná renovácia sa v ňom uskutočnila v roku 1950, odvtedy doň štát neinvestoval ani korunu. Po roku 1989 sa vrátil do majetku Spišskej Kapituly. Dnes je prázdny a nevyužitý.