Poznáte domy zo slamy či z hliny? Vieme, koľko vydržia

Myslieť a konať ekologicky je dnes často spomínanou témou. Týka sa aj stavebníctva a bývania. V tejto súvislosti však ekologickým prístupom nepomáhate len životnému prostrediu, ale aj sami sebe. Počuli ste už o novodobých hlinených, drevených či dokonca slamených domoch?

slameny-dom

V tejto súvislosti môžeme hovoriť o dvoch typoch stavieb – ekologických a energeticky pasívnych.

„Pri nízkoenergetických stavbách ide iba o znižovanie energetickej náročnosti domu, pri pasívnych o nulovú náročnosť. Pri stavbách ekologických sú nároky omnoho väčšie,“ vysvetľuje odborník v tejto oblasti, architekt Petr Suske.

Ekológia je veda, ktorá sa zaoberá vzťahmi medzi jednotlivými organizmami, vrátane neživej prírody. Prenesene je teda podľa Suskeho ekologická stavba ekologickou, ak tieto vzťahy optimalizuje, no rovnako dôležitý ako úspora energie je aj fakt, že sa v takom dome budú dobre cítiť jeho obyvatelia i tí, ktorí pôjdu okolo. „A to nastane s najväčšou pravdepodobnosťou vtedy, keď budeme rešpektovať klimatický, kultúrny a sociálny kontext miesta, kde stavba stojí,“ dopĺňa Suske.

matusovci

Dom zo slamy? Prečo nie
Do tejto kategórie spadajú aj hlinené domy. Ide vlastne o viacero typov stavieb, ktoré majú jednu vec spoločnú: sú postavené z prírodných materiálov ako hlina, slama či drevo.

Postaviť si slamený dom sa rozhodla aj rodina Matúšovcov. Mal by vyrásť ešte do konca tohto roku v Štefanovej pri Modre. „Pre energeticky pasívny dom sme sa rozhodli z troch dôvodov. Je zdravý, pretože sa skladá z prírodných materiálov. Je úsporný. Slama má totiž výborné izolačné vlastnosti. A po tretie je ekologický, čiže sa dá skompostovať. Nie ako polystyrén, o ktorom ešte nikto nevie, ako bude vyzerať o sto rokov,“ tvrdí Zuzana Matúšová Girgošková, ktorá stojí aj za projektom www.liferest.sk. V rámci neho Matúšovci na svojich workshopoch učia ľudí viac o ekologických stavbách či permakultúrnych záhradách.

Projekt svojho domu zverili do rúk mladému architektovi Stanovi Vanekovi, ktorý sa špecializuje práve na slamené stavby. Tie majú rovnaké základy ako klasické domy, na stavbu sa však používajú bežné slamené balíky od farmárov. Veľmi dôležité je uskladnenie týchto balíkov. Otázka, ktorá väčšine ľudí napadne v súvislosti so slamenými domami, je odolnosť – myši, vlhkosti, požiare…

„Všetky tieto riziká hrozia v každom inom dome, či už v tehlovom alebo drevodome. Bolo by naivné tvrdiť, že v určitých podmienkach vydrží slamený dom toľko, ako dom zo železobetónu. To nie. Ale ak sa dobre naprojektuje a budete sa oň starať, bude dobre slúžiť desaťročia,“ vysvetľuje Vanek.

Zároveň dodáva, že takýto dom môže vyzerať ako romantická chalúpka, ale zároveň aj ako ultramoderný dom. Záleží len na preferenciách budúcich užívateľov.

Krtkove domy majú stálu teplotu
Ďalším typom energeticky pasívnych stavieb sú tzv. krtkove domy, teda domy zapustené do terénu. „Zemina má počas celého roka konštantnú teplotu cca. 8 stupňov Celzia. Takže cez leto pôsobí v porovnaní s exteriérovým vzduchom ako chladič a cez zimu, naopak, ako ohrievač,“ hovorí Stano Vanek. Na ich konštrukciu sa však podľa architekta používa oceľ a betón, čo je z ekologického hľadiska na zváženie. Naopak, pridanou hodnotou „krtkových“ domov je ich šetrné zakomponovanie do prostredia. Ďalšou dôležitou otázkou sú náklady. Či vás ekologický dom bude stáť menej, je podľa Suskeho zložitá otázka.
„Na prvý pohľad je hlina i slama zadarmo, takže by sa to na cene domu malo prejaviť. Ale väčšinou je cena vo výsledku rovnaká, alebo mierne vyššia. Cena muriva a tepelných izolácií tvorí len malé percento nákladov v dome. Rastie pracnosť a pracovná sila je drahá. Možno pri svojpomocnej výstavbe a pri veľmi jednoduchom projekte sa dá ušetriť,“ uzatvára odborník.