Uvažujeme nad ďalšími možnosťami, kam lietať z Popradu

„Z Tatrancov vždy cítiť nadšenie pre prácu,“ myslí si štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky František Palko. Minulý týždeň pracovne navštívil aj Tatry, kde okrem iného oznámil spustenie novej leteckej linky Londýn – Poprad.

frantisek-palko

Dnes ste ohlásili novú leteckú linku z Londýna do Popradu. Čo si od nej konkrétne sľubujete?
Keď sme otvárali novú odletovú halu, dostal som novinársku otázku, načo do takého niečoho investujeme, keď nemáme linky. Odpovedal som, že pokiaľ nemáte vybudovanú halu, nemôžete očakávať ani linky. Som rád, že za taký krátky čas som mohol ohlásiť už druhú linku, ktorá bude lietať do Popradu a z Popradu. Londýn je dôležité prestupové letisko a toto spojenie môže vytvoriť priestor pre nárast turistov z nových destinácií.

Tou prvou linkou, ktorú ste ohlásili, bolo spojenie s Rigou. Vtedy sa objavili otázniky okolo spoločnosti airBaltic, ktorá toto spojenie oficiálne nepotvrdila. Ako vyzerá situácia dnes?
Je to veľmi aktuálna záležitosť. S lotyšskou stranou prebieha intenzívna komunikácia a to aj na diplomatickej úrovni. Verím, že Londýn nebude jedinou linkou, ktorá bude realitou z hľadiska leteckej prepravy do Popradu a z Popradu.

Budeme teda lietať do Rigy alebo nie?
Už som vám na to odpovedal.

Máte vo výhľade nejaké ďalšie možné letecké spojenia?
Prebiehajú marketingové aktivity z hľadiska vyhľadávania potenciálnych prepravcov. Verím, že čoskoro budeme hovoriť aj o ďalších možnostiach, kam sa dostať z Popradu.

Skúste byť konkrétnejší. Ktoré oblasti to budú?
Prebiehajú rokovania, ktoré nie vždy končia úspešne, takže je to ešte otvorené.

V týchto dňoch máte stretnutia so zástupcami cestovného ruchu z viacerých regiónov. Čím bolo špecifické vaše stretnutie s Podtatrancami?
Z Tatrancov vždy cítiť nadšenie pre prácu. Zažil som tu veľa konštruktivizmu, podnetov, nápadov a duch spolupráce, ktorý nie je vždy typický pre Oblastné organizácie cestovného ruchu. Niektoré OOCR-ky neradi spolupracujú s tými ďalšími, ale len ak sa sily spoja, máme šancu prilákať viac zahraničných turistov.

O čom ste s nimi konkrétne hovorili?
O viacerých záležitostiach, legislatívnych podmienkach, ktoré ovplyvňujú cestovný ruch, ako sa cestovný ruch dá ešte viac zdynamizovať.

Aké výsledky tohto vášho rokovania pod Tatrami môžeme očakávať v blízkej budúcnosti?
Zaujímavé boli rozhovory o spolupráci medzi jednotlivými OOCR-kami a tiež o spolupráci so štátom, pokiaľ ide o propagáciu tohto regiónu aj na vzdialenejších trhoch. Napríklad na ázijskom trhu budeme koordinovať tieto marketingové aktivity s ďalšími krajinami V4, pretože potrebujeme na týchto trhoch prezentovať stredoeurópsky región.

Je teda momentálne prioritou ázijský trh?
Na prvom mieste sú tradičné trhy, pretože odtiaľ chodieva najviac turistov. Chceme ale, aby nás objavovali aj nové trhy. Čísla zatiaľ potvrdzujú nárast turistov aj z ázijských krajín, preto zameriavame svoju pozornosť aj na Áziu.

Ak hovoríte o zákonoch – vyjde nejakým spôsobom ministerstvo v ústrety domácim poskytovateľom služieb v cestovnom ruchu?
Rozvoj cestovného ruchu je, samozrejme, závislý aj na podmienkach, ktoré vytvára štát. V prvom rade však na privátnom sektore, ktorý musí ponúknuť konkurencieschopné služby. Už tretí rok sme združeniam cestovného ruchu poskytli maximálnu možnú dotáciu, ktorú nám zákon dovoľuje. Do tejto oblasti išlo už aj veľmi veľa peňazí z eurofondov, no netvrdím, že vždy efektívne. Momentálne je legislatíva nastavená tak, že nepredstavuje bariéru rozvoja cestovného ruchu. Minulý rok bol druhý najúspešnejší od vzniku Slovenskej republiky, keď nás navštívili viac ako 4 milióny turistov. Potrebujeme ešte popracovať na kvalite služieb, preto zavádzame Národný systém kvality služieb v oblasti cestovného ruchu. Budeme certifikovať jednotlivé subjekty cestovného ruchu, čo bude dobrým vodítkom pre turistov. Nemôže byť povinný, no verím, že sa doňho zapoja všetky subjekty, ktoré to s cestovným ruchom myslia naozaj vážne.

Minulý rok bol druhý najúspešnejší od vzniku Slovenskej republiky, keď nás navštívili viac ako 4 milióny turistov.

Akým spôsobom to bude fungovať v praxi?
Naše ministerstvo bude tzv. certifikátorom pre subjekty v cestovnom ruchu. Bude hodnotená kvalita i rozsah služieb. Podpísali sme licenčnú zmluvu s nemeckou stranou a veríme, že už v roku 2016 bude tento systém fungovať aj u nás.

Čo konkrétne ste mali na mysli v súvislosti s neefektívnym čerpaním eurofondov?
Nemôžem byť konkrétny, ale poznáme prípady, kedy sa zrazu ubytovacie kapacity zdvojnásobili oproti obdobiu, keď sa eurofondy nepoužívali na budovanie hotelov. Výsledok je, že obsadenosť hotelov sa dnes pohybuje medzi 20-30 percentami. Rozšírila sa ponuka, no klesla vyťaženosť hotelov. To je všeobecný znak, že to nebolo vždy efektívne. Poznáme aj také zariadenia, ktoré využili eurofondy a ten penzión nikdy ako penzión nefungoval.

Podľa vás je teda v súčasnosti hotelový trh presýtený?
Štatistiky potvrdzujú, že obsadenosť hotelov ďaleko zaostáva za možnosťami, ktoré ubytovacie zariadenia majú.

Keďže bola táto zima netypická pre tento región, za prvý kvartál je zreteľný medziročný pokles turistov.

Platí to aj pre náš región?
Pokiaľ ide o Tatry, tie majú obrovskú výhodu. No boli sme zvyknutí na oveľa intenzívnejší turistický ruch v tomto regióne. Tatry mnohí vnímajú ako zimnú destináciu, no je celoročnou, lebo v lete sa tu dá dobre vyžiť. Ale keďže bola táto zima netypická pre tento región, za prvý kvartál je zreteľný medziročný pokles turistov. Čo znamená, že tržby reštauračných a ubytovacích zariadení zaostávali za očakávaniami, ktoré ich majitelia mali.

Čo budete z krátkodobého hľadiska v Tatrách považovať za úspech v oblasti cestovného ruchu?
Ponaučenie z tejto zimy je také, že treba pracovať aj na umelom zasnežovaní. Aby nedostatok snehu nebol príčinou pre výrazný výpadok turistov v tomto regióne.

S cestovným ruchom súvisí aj ďalšia aktuálna téma, dialničný privádzač Poprad-Kežmarok. Situácia sa viackrát menila, ako vyzerá teraz?
V súčasnosti spracovávame dokumentáciu pre účely stavebného zámeru a pre účely územného rozhodnutia. Dokumentačnú základňu chceme mať ešte tento rok.

Kedy by teda k jeho výstavbe mohlo konkrétne dôjsť?
S výstavbou privádzača plánujeme začať v roku 2017 a mala by trvať 3 roky.