Editorial: Vlaky zadarmo? Má to aj druhú stránku

Minulý týždeň sa na internete rozvinula pomerne živá diskusia o cestovaní dôchodcov a študentov zadarmo. Podobné som si vypočul už dávnejšie, počas ciest vlakom. Odhliadnuc od politického aspektu, osobne si myslím, že to bude iba časovo obmedzené opatrenie, ktoré dlho nevydrží, pretože niečo také sa nekonalo ani v ľuďmi zbožňovanom a stále oplákavanom socializme. Tak, či onak, diskutujúci sa postavili za i proti a niektoré spravodajské titulky dokonca dramaticky hlásali, že cestovanie zadarmo rozdelilo Slovákov.

Pravdou je, že obidve diskutujúce strany pôsobia dojmom, že síce nevieme, čo chceme, ale nedáme pokoj, kým to nedostaneme. Celý problém preto beriem ako veselý spoločenský experiment. Tie štátne železnice sa totiž za posledných 25 rokov nikam neposunuli a nám, cestujúcim, sú tak všeličo dlžné.

Štátne železnice sa totiž za posledných 25 rokov nikam neposunuli a nám, cestujúcim, sú tak všeličo dlžné.

Čo už také sa môže stať? Študenti, ktorí nežijú ďaleko od školy, budú dochádzať a prestanú potrebovať drahý privát, čo môže mať vplyv na nižšie ceny privátov pre tých, ktorí ich potrebujú. Dôchodcovia, tí sa konečne tiež môžu rozbehnúť, ako to robia ich nemeckí vrstovníci. Ich pohyb môže oživiť mestský cestovný ruch, pretože keď si vyjdú na kávu z Košíc do Popradu tak ich to nebude až tak veľa stáť a ďalšiu si môžu dať povedzme v prírode, teda v Starom Smokovci. Samozrejme, že cestou neodolajú a ešte si bokom kúpia niečo užitočné do domácnosti napríklad, kvetináč. Teda môže to mať vplyv na celkové oživenie trhu. Naviac, budú mať pocit, že aktívne žijú a sú v spoločnosti, čo tiež môže mať na nich dobrý psychologicky vplyv, ktorý im občas nemôže zabezpečiť ani vlastná rodina.

Vec má ale aj pragmatickejšiu stránku. Takto, popri železničnej trati, môžu precestovať celé Slovensko. Ak sa na cesty vydajú v zime, niečo ušetria aj doma na nákladoch za vodu, plyn, elektrinu. Samozrejme, nezabúdajme, že žijeme na Slovensku a zrušenie cestovného môže povzbudiť aj ich pracovnú mobilitu, čo síce nie každý považuje za pozitívny jav, no a čo? Veď všetko je len dočasu.

Peter LAUČÍK