V lesoch pri Poprade môžu vyrásť oddychové zóny pre ľudí

Lesy na Kvetnici čakajú veľké zmeny. Chcú v nich vytvoriť podmienky na rekreáciu pre obyvateľov či archeologický park.

Zo Zamčiska je výhľad na široké okolie.  Ilustračná snímka: archív mestských lesov

Zo Zamčiska je výhľad na široké okolie.
Ilustračná snímka: archív mestských lesov

Poslanci popradského Mestského zastupiteľstva na ostatnom zasadnutí schválili prekategorizovanie mestských lesov z klasických hospodárskych na lesy osobitného určenia. „Vyplynulo to z histórie prímestských rekreačných lesov mesta Poprad. Prvý ofi­ciálne vyhlásený prímestský rekreačný les bol vyhlásený už v roku 1989 v okolí Gánoviec. V roku 2005, v súvislosti s prípravou nového lesného hospodárskeho plánu, pripravili Mestské lesy Poprad projekt prímestských rekreačných lesov už na pozemkoch mesta Poprad,“ uviedol riaditeľ Mestských lesov Poprad Róbert Dula. Podstatná časť týchto lesov už bola v okolí Kvetnice, časť lesov zahŕňala napríklad aj dolinu za liečebným ústavom, keďže lesy mali plniť aj liečebnú funkciu pre pacientov ústavu.

Investície vďaka eurofondom
Doterajšiu plochu rekreačných lesov s rozlohou 157,76 hektárov navrhli Mestské lesy Poprad rozšíriť na celú plochu mestských lesov v oblasti Kvetnice. Ide o lesy s celkovou výmerou 719,69 hektárov. „Výmera rekreačných lesov vzhľadom na počet obyvateľov mesta nepostačovala.

Za uplynulých desať rokov sa v mestských lesoch vybudovalo veľa lesných ciest, náučných chodníkov, zriadili sa altánky, odpočívadlá, studničky, buduje sa krížová cesta. Vyhlásenie mestských lesov za lesy osobitného určenia bolo logickým vyústením týchto aktivít,“ dodal Dula. Väčšinu investícií uskutočnili Mestské lesy vďaka eurofondom.

Pripravovaný projekt prímestských rekreačných lesov, ktorý už bude zahŕňať celú rozlohu mestských lesov na Kvetnici, bude zahrnutý do plánu starostlivosti o les na roky 2016 až 2025. Podľa riaditeľa Mestských lesov bude potrebné v najbližšom období vybudovať „generálny plán“ prímestských lesov, kde budú podchytené aj požadované modely hospodárenia v lesoch, ako aj plán hospodárenia v jednotlivých lesných dielcoch. Kým v bežných hospodárskych lesoch je rubná doba okolo 110 rokov, v lesoch osobitného určenia je možné rubné doby posunúť aj na dlhšie obdobie. „Je to iné, keď sa v lese vynímajú krásne veľké stromy, ako keď sa vyrúbu stromy skôr pre ich ekonomické zhodnotenie,“ dodal Dula. Lesy osobitného určenia tiež umožňujú predĺžiť obnovné doby. V takýchto lesoch môžu lesníci počkať aj na prirodzené zmladenie lesa. V lesoch osobitného určenia sa viac preferuje ťažba pomiestna, účelová. „Cieľom je, aby si ľudia v lese oddýchli a aby aj tá ťažba nepôsobila rušivo,“ povedal riaditeľ.

Úprava osady závisí od ľudí
Riaditeľ Mestských lesov nepredpokladá, že takýto citlivejší prístup k lesom bude znamenať vyššie náklady na prevádzku. „My sme uplynulých desať rokov už týmto systémom fungovali, aj keď sme tu mali bežné hospodárske lesy,“ uviedol Dula. Dôvodom je podľa neho aj to, že takmer neustále tu majú kalamitnú ťažbu, či už vetrovú alebo lykožrútovú.

V budúcnosti plánujú Mestské lesy Poprad vytvoriť na Kvetnici oddychové zóny. O tie by mohli mať záujem aj nejaké podnikateľské subjekty. Takéto oddychové zóny by mohli vyrásť na Podstráni a v lokalite, ktorú starší Popradčania poznajú ako „Tancuľka“, kde sa ešte nachádzajú zvyšky bývalého tanečného areálu. Obe lokality prakticky aj dnes využíva verejnosť, sú však neudržiavané a neinvestuje sa do ich obnovy. Riaditeľ mestských lesov hovorí až o nedôstojných podmienkach. Bežne v lesoch nie je možné napríklad klásť oheň. „Všade sú zákazy, príkazy, ale nemôžeme len zakazovať. Musíme ľuďom aj vytvoriť podmienky,“ dodal Dula.

Pri akomkoľvek rozvoji v prímestských rekreačných lesoch budú musieť Mestské lesy spolupracovať so samosprávou, keďže lesy sú vo vlastníctve mesta. Projekt prímestských rekreačných lesov však nezahŕňa samotnú osadu Kvetnica. Okrem toho, že ide o obývanú zónu, samospráva nevlastní priamo v osade žiadne pozemky. Úprava a rozvoj samotnej osady tak závisí od jednotlivých vlastníkov. Na prvý pohľad je zrejmé, že veľká časť parku v Kvetnici, hlavne okolo jazierka a pod kostolíkom, už niekoľko rokov chátra.

Plánujú aj archeopark
Väčšiu pozornosť by si zaslúžila aj lokalita Zámčisko. V minulosti tam bol podľa Dulu robený archeologický prieskum. „Kvalitný a kompletný výskum v tejto lokalite asi nebol robený a bolo by vhodné odkryť tie valy, zriadiť tam vyhliadkovú vežu, vytvoriť malý archeopark,“ načrtol možný vývoj na lokalite Zámčisko Róbert Dula. V prípade obnovy „husitskej veže“ bude musieť Poprad spolupracovať s Urbariátom Hranovnica, ktorému táto časť areálu zaniknutého hradu patrí.

Pozornosť si podľa neho zaslúži aj opačná strana kvetnických lesov, kde na jednom z bočných vrcholov Krížovej vyrastá drevená kaplnka. V budúcnosti by mohli kvetnické lesy zatraktívniť aj menšie vodné plochy, ktoré budú v prípade požiaru slúžiť aj ako zdroj vody. Jedna by mohla vyrásť v lokalite Strelnice, druhá v lokalite Preslop. Do projektu prímestských rekreačných lesov je možné zapojiť aj zvernicu na Kvetnici. Dula si vie predstaviť vybudovať v jej okolí niekoľko posedov, odkiaľ by mohli návštevníci sledovať diviačiu a muflóniu zver. Zverník má rozlohu 21 hektárov. Mestské lesy Poprad spravujú lesný majetok mesta Poprad v celkovej výmere 850 hektárov. Podstatná časť lesov sa nachádza na Kvetnici. Menšia časť lesov, tzv. Velický les, sa nachádza v Tatranskom národnom parku.