BAM-ka ukončila súťažný ročník

Družstvo žien Basketbalovej akadémie mládeže už ukončilo sezónu, o ktorej sme sa porozprávali s trénerom Igorom Skočovskim.

BAM-Poprad-basketbal-Skočovski

Igor Skočovski naplno prežíva každú situáciu na palubovke (Snímka: mik)

Súťaž mala celkom zvláštnu koncepciu. Prvá polovica sezóny 1. ligy sa hrala s juniorskými tímami, ktoré potom odpadli a až vtedy začali byť tabuľkovo dôležité aj výsledky.
» Nemyslím si, že by riešenie bolo zlé. Skôr bolo vynútené, pretože v juniorkách sme mali priepasť. Slovenská basketbalová asociácia (SBA) hľadala riešenie, ako ich zapojiť. Okrem toho sa ešte 1. liga rozdelila na východ a západ. V druhej časti by bolo možno lepším riešením, keby sa vytvorila celoslovenská súťaž. Veľa by sa cestovalo, ale zápasy by dostali iný šmrnc, inú kvalitu a viac by pomohli aj nám, aj ostatným.

Prvú časť ste zvládli bez problémov, napriek tomu, že nositeľkou skúseností bola iba Petríková…
» Musím povedať, že sme spojili družstvo žien a kadetiek do jedného tréningového procesu. Herný systém sa teda nastavil jednotne. Prvá časť bola viac o spoznávaní hráčok, systému, trénerskej filozofie, odhaľovaní kladov a záporov. Mohli sme vyskúšať viacero možností hráčskeho potenciálu či už mladších alebo starších, ktoré sú však vekovo veľmi blízko. Hovoríme o 16 – 20-ročných dievčatách. Bol som spokojný a okrem jedného zápasu si nemám čo vyčítať. Našiel som zloženia v zmysle, kto s kým môže hrať, kto komu môže byť náhradník, kto je ťahúňom… Pomohlo to aj hráčkam, ktoré sa lepšie spoznali, rozumejú si a poznajú potom dôvody rozhodnutí.

Pred druhou časťou však prišli skúsenejšie basketbalistky – zo Sp. Novej Vsi Feketeová s Jackovou, pridala sa aj Simona Hamaliarová a riešili ste aj Luciu Kupčíkovú…
» Dobre vieme, že práve skúsenosti sú veľmi dôležité. V záverečných bojoch potrebujete mať chladnú hlavu. Sám som ich vedeniu navrhol a bol som veľmi rád, keď sa pripojila Simona, ktorú poznám ešte z predošlého pôsobenia. Niku Feketeovú sme potrebovali ako podkošovú hráčku, ale boli sme radi aj za ponuku Petry Jackovej. Mínusom bolo, že s nami nemohli trénovať, čo potom nevytváralo najlepšiu zápasovú chémiu. Ich skúsenosti nám však dodávali sebavedomie pri víťazstvách v kľúčových dueloch.

Na prelome rokov sa teda rozpútal boj o postup do extraligy…
» Začali sme veľmi dobre až nad očakávania po rozlosovaní, pretože sme hneď šli do Košíc na TYDAM i CBK a potom aj do Zvolena, čo nám nehralo do karát. Polovicu sme však zvládli perfektne so štyrmi víťazstvami a jednou prehrou vo Zvolene. Pred odvetami sa to dalo spočítať, no nečakali sme, že doma podľahneme TYDAM-u. Druhá polovica nebola z našej strany na najvyššej úrovni. Čakal som, že doma zdoláme aj Zvolen v kľúčovom súboji o prvú pozíciu, ktorá by nám dávala oveľa väčšiu šancu na finále, no prehrali sme a narazili sme na rezervu Slovana, ktorá využila aj basketbalistky z Á-čka.

Čo hovoríte na organizáciu vyvrcholenia súťaže? Hrala tam rezerva, ktorá nemôže postúpiť…
» Možno to nebolo najlepšie, ale najviac mi z hľadiska organizácie prekážal systém 2-2, ktorý som zatiaľ v kariére nezaregistroval. Vždy sa hralo na počet víťazstiev – dve, tri, resp. na počet zápasov, ktorý určí jasného víťaza. Nepáči sa to ani z pohľadu, že hráte súťaž, skončíte na prvej pozícii a v súboji s druhou stranou idete hneď hosťovať, takže nemáte žiadnu výhodu.

Spomínali ste kľúčový zápas so Zvolenom. Prehrali ste ho na ZŠ Komenského, kde ste počas ročníka odohrali niekoľko duelov, keď bola Aréna obsadená…
» Môžeme hovoriť o tom, že keby sme hrali v Aréne, vyhrali by sme… Týmto spôsobom by sa však nemalo pozerať. Trénovali sme aj tam, aj na Komenského, a vedeli sme, že Aréna môže byť rezervovaná pre iné podujatia. Možno by to bolo iné skôr pre súpera podľa toho, kde trénuje a hráva.

Sezónu vám ukončilo semifinále so Slovanom…
» Vedeli sme, že to bude náročné, pretože majú skúsenejšie basketbalistky, ktoré hrávali extraligu. Slovan odohral veľmi dobrú partiu a zaslúžene zvíťazil. Za kľúčové stretnutie považujem hneď prvé, ktoré sme doma prehrali a vytvorili na seba tlak práve pre spomínaný systém 2-2. Vedeli sme, že musíme odvrátiť jednak hrozbu mečbalu, ale zároveň aj znížiť negatívne skóre. Nehrali sme síce pekne na pohľad, no nebolo to ani zlé. Keď súper potreboval kôš, tak ho strelil a aj za oblúkom mal solídnu úspešnosť. Zápasy v Bratislave mali náboj a zaujímavosť. Baby musím pochváliť, pretože bojovali, no vysoká prehra ukázala, že je koniec. V poslednom dueli opäť klobúk dole pred družstvom, ktoré našlo motiváciu a hralo veľmi dobre a boli sme aj blízko víťazstva.

Čo vám najviac chýbalo?
» Ukázali sme, že máme talent a máme na čom stavať a zároveň sa nájdu aj také, ktoré nás podržali. Doplatili sme však na nedostatok vysokých hráčok. Topánka nás najviac tlačí v doskakovaní, lebo výšková úroveň dvíha aj kvalitu. Považujem to za najväčšiu výzvu – nájsť si vysoké dieťa, vychovať ho basketbalovo, aby spĺňalo parametre moderného basketbalu. Máme aj veľký priestor, čo sa týka zručností pri ovládaní lopty a obrovský čas chce aj systém premýšľania podľa jednotlivých pozícií.

Nie je tajomstvom, že šanca na extraligu aj tak pre BAM Poprad žije.
» Musíme počkať, kým sa skončí séria medzi Zvolenom a Slovanom. Určí sa teda, kto má a kto nemá nárok na postup. Predpokladám, že Slovan ako rezerva jednoznačne odmietne a Zvolen sa vyjadrí, či postup berie. Ak odmietnu, Nitra bude mať prednosť, ale už teraz viem, že oni určite povedia nie. My sme nastavení, aby sme postup prijali.

Ostávate v BAM-ke?
» Mám rád Poprad a chcel som sa vrátiť naspäť, aby sme vybudovali družstvo pre extraligu. Aktuálne na to štandardným spôsobom nemáme, no uvidíme, ako zareaguje vedenie. Ak bude záujem, budem sa snažiť ostať. Ešte čakáme na koniec série Slovana so Zvolenom, uvidíme ako sa k tomu postaví SBA, a potom budeme riešiť tieto otázky.