Editorial: Gratulujem, Svetlana. O odvážnej žene a životoch, ktoré sa týkajú aj nás

Minulý týždeň opäť celý svet s napätím sledoval, komu tentokrát severskí akademici udelia Nobelove ceny v jednotlivých kategóriách. Už tradične sa najrušnejšie debaty viedli okolo Nobelovej ceny za mier (získa ju Angela? Nezíska? A ak by sa tak stalo, bude to fér, alebo sa zdvihne vlna kritiky a údivu podobne, ako to bolo v prípade Baracka Obamu?) Veľké svetové vyznamenanie napokon putovalo do rúk Tunisanov a vášne opadli, no mňa osobne mimoriadne potešili výsledky úplne inej kategórie.

Išlo konkrétne o laureátku Nobelovej ceny za literatúru, ktorou sa stala bieloruská novinárka a spisovateľka Svetlana Alexijevičová. Priznám sa, pred pár mesiacmi mi to meno nič nehovorilo. Potom sa však jej kniha Doba z druhé ruky objavila na stránkach našich novín ako tip na Knihu týždňa. Čakala som, že to bude dobré. Ako novinárka som dokonca čakala, že to bude mimoriadne dobré. Svetlana Alexijevičová však prekonala aj tieto moje predstavy. Doba z druhé ruky je obrovským svedectvom o tom, čo vlastne je „homo sovieticus“ – človek, ktorého odmala učili myslieť a konať sovietsky, a ktorý sa odrazu ocitol v úplne novom svete dravých a často aj nebezpečných 90-tych rokov. Človek, ktorého tí starší veľmi dobre poznali a tí mladší o ňom minimálne veľa počuli. Čo s ním? Odsúdiť ho? Ľutovať? Ignorovať? Na to si už musí odpovedať každý čitateľ zvlášť. Svetlana Alexijevičová však v mrazivých príbehoch konkrétnych ľudí ukazuje aj to, čoho sme my ľudia schopní v extrémnych podmienkach a zároveň poodhaľuje myslenie a konanie Rusov nám ostatným.   Ako sa píše na zadnej obálke knihy, Doba z druhé ruky sa nedá prečítať na jedno posedenie. Po každom z príbehov ju musíte odložiť a pýtať sa sami seba, ako mohla jedna krajina zažiť toľko nešťastia. Túto knihu odporúčam naozaj každému – nielen ako pripomienku toho, čo bolo, ale najmä ako memento toho, čo dúfam, už nikdy nebude.

A aké z toho všetkého ešte plynie ponaučenie? Čítajte knižné tipy na našej kultúrnej strane, spolupracovníci Podtatranských novín majú naozaj dobrý nos na kvalitné knihy. Potvrdené Švédskou kráľovskou akadémiou!

Mária MLAKOVÁ