Ožíva nová generácia pstruhov

V Stredisku genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej sa v týchto dňoch začína život novej generácie pstruha potočného. Rybári zo Strediska genofondu rýb začali v uplynulých dňoch s výterom pstruhov potočných. „Najskôr musíme skontrolovať zrelosť rýb, či sú pripravené na výter. Nasleduje výter ikier, oplodňovanie a následne inkubácia,“ uviedol vedúci Strediska genofondu rýb Peter Kriššák. Aj keď to znie veľmi jednoducho, je podľa neho potrebné dodržať presný „technologický“ postup, aby straty boli čo najnižšie. Vo Východnej používajú tzv. suchú metódu. „Umelý výter je v dnešnej dobe už nevyhnutný k zachovaniu druhu. Bez umelého zarybňovania by už v potokoch ani ryby neboli,“ dodal Kriššák. Ryby ohrozuje nielen ľudská činnosť, ale aj dravce ako kormorány, čajky či volavky.

Ročne dochovajú tisíce násad pstruha
Z jednej ryby získajú rybári tisíc až 2,5-tisíc ikier, približne polovica z nich je úspešne oplodnená. Dvadsaťštyri hodín po oplodnení až do štádia očných bodov je ikra citlivá aj na tie najmenšie otrasy, na každú zmenu polohy alebo prudšie zaobchádzanie. Pri teplote vody 10 stupňov Celzia sa začnú ikry liahnuť asi po dvoch mesiacoch. Pri liahnutí a odchove rybári počítajú so stratami. Nová generácia pstruhov potrebuje ešte pár mesiacov, aby dorástla do veľkosti násadových rybiek. V liahni zostanú malé pstruhy približne do konca marca. V stredisku ročne dochovajú približne 200-tisíc rybích násad pstruha potočného. Okrem neho sa rybári vo Východnej venujú aj odchovu lipňa, hlavátky a pstruha dúhového.
Násady pstruha potočného končia v tokoch na celom území Tatranského národného parku od Oravy až po Pieniny. „Úžitok z toho majú aj rybárske organizácie, keďže zarybňujeme Tatry. Zarybňuje sa vždy na jar,“ dodal Kriššák. Pri ideálnych podmienkach, aké majú aj matečné ryby (pohlavne dospelé ryby na výter, pozn. red) v stredisku vo Východnej sa môžu dožiť aj desať rokov a vážiť aj okolo päť kilogramov. Vo voľnej prírode sú váha i vek, ktorého sa pstruhy dožívajú, oveľa nižšie.

Pstruhy sú pôvodní obyvatelia tatranských potokov
Pstruhy potočné sú pôvodnou rybou tatranských potokov. Dokonca Popradské pleso je asi jediné, kde tieto ryby žijú ako pôvodný druh. V ostatných tatranských plesách boli všetky ryby umelo nasadené, napríklad aj Štrbské pleso. Pstruhovité ryby sú súčasťou biocenózy Tatranského národného parku a veľmi významnou zložkou jeho horskej prírody. Tým skôr, že ide o najvyšší výskyt pstruhov na Slovensku, ktorý je navyše v celej oblasti národného parku pôvodný. Pstruhy zároveň slúžia ako potrava pre predátorov, čím pomáhajú zachovať biodiverzitu fauny tohto prírodného prostredia. Pstruhy sú zároveň indikátorom čistoty vodných tokov v Tatrách. Mnohí si ešte pamätajú, že vidieť ryby napríklad aj v rieke Poprad nebolo také samozrejmé. (rov)

Výter pstruha potočného v Stredisku genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej.