Informačné kancelárie na Slovensku živoria

Informačné centrá na Slovensku prechádzajú krízou. Tvrdí to prezidentka Asociácie informačných centier Slovenska Ivona Fraňová. Dosvedčuje to aj pokles počtu infocentier na Slovensku v posledných rokoch. Momentálne na Slovensku pôsobí 53 informačných kancelárií. Ich zriaďovateľmi sú väčšinou samosprávy. Pre porovnanie, v susednej Českej republike pôsobí okolo 600 informačných kancelárií. Príčinou je podľa nej skutočnosť, že na Slovensku doteraz nebol vybudovaný sektor informačných centier a doteraz neexistuje systém kvality infocentier. Prijatím zákona o podpore cestovného ruchu sa informačné centrá dostali do zákona.
Paradoxom zákona však je, že oblastné a krajské organizácie síce môžu zakladať informačné kancelárie a dotáciu, ktorú dostávajú od štátu môžu použiť na činnosť turistického informačného centra, ale nemôžu ju použiť na mzdy a prevádzkové náklady v informačnej kancelárii. Možno aj preto zo všetkých existujúcich infocentier sú oblastné organizácie cestovného ruchu zriaďovateľmi len dvoch – v Bratislave a Trnave a jedného návštevníckeho centra v Košiciach. Krajské organizácie nie sú zriaďovateľom ani jedného infocentra.

Poprad je dobrým príkladom
Financovanie prevádzky infocentier je podľa Fraňovej aj jedným z dôvodov, prečo v mnohých regiónoch infocentrá úplne chýbajú. Najviac takýchto bielych miest je hlavne v Prešovskom kraji. Keďže zriaďovateľom mnohých centier sú samosprávy, ich pracovníci sú zaradení v štruktúrach mestských či obecných úradov, ako úradníci, čo nie je podľa Fraňovej najšťastnejšie riešenie. Príkladom bol donedávna aj Poprad, kde infocentrum bolo súčasťou odboru kultúry a cestovného ruchu a jeho pracovníci boli úradníci. Vlani mesto zriadilo samostatnú organizáciu Mestská informačná kancelária Poprad. Tá sa presťahovala do nových priestorov v centre, čo malo podľa Fraňovej výrazne pozitívny efekt. Poprad sa podľa nej akoby znovu objavil na mape. Pozitívnym príkladom je podľa nej aj informačná kancelária hlavného mesta Bratislava či infocentrum v Liptovskom Mikuláši.
Jednou zo základných úloh infocentier je aj zber a aktualizácia informácií o regióne a ich prezentácia na internete. Len 15 z 53 infocentier na Slovensku má vlastnú webovú stránku. Ostatné fungujú len ako podstránka mesta či iného zriaďovateľa. Obrovským problémom je podľa Fraňovej aj aktualizácia webstránok, čo súvisí aj s tým, ako sú infocentrá vnímané zriaďovateľmi. Tá by mala pre návštevníkov slúžiť ako prvé kontaktné miesto v čase, keď je kamenné infocentrum zatvorené.

Infocentrá majú problém s udržateľnosťou
„Nie je problém založiť informačné centrum, problém je udržať ho,“ uviedla Fraňová. Za zlaté obdobie infocentier na Slovensku označila obdobie do roku 2004, kedy existovala aj grantová podpora centier z eurofondov. Dnes takáto možnosť neexistuje a väčšina infocentier je odkázaná len na svojho zriaďovateľa, vo väčšine prípadov na samosprávy. V ich prípade je záujem o infocentrá závislé na volebných cykloch.
Podľa prezidentky Ivony Fraňovej je za viac ako dvadsať rokov existencie Asociácie informačných centier Slovenska pekne vidieť, ako dochádza každé štyri roky k zmenám vnímania významu informačných kancelárií v jednotlivých samosprávach. Problémom infocentier je tak ich dlhodobá udržateľnosť. (rov)