Prečo boli majstrovstvá v roku 1930 anulované?

Na portáli sme.sk ma v januári upútal titulok: Na začiatku bol škandál v Tatrách. Prvý šampionát anulovali. Keďže si však „piano“ neplatím, nedozvedel som sa, o čo vlastne išlo, čo sa stalo potravou pre môjho červíka zvedavosti. Jasné bolo, že šampionát bol krasokorčuliarsky a európsky. Ten sa predsa konal v kategórii mužov v roku 1930 na Štrbskom Plese. Indície jasné, stopa zreteľná, môj pátrací kopov vyrazil.

Kavšek či Bodický?
Jasným favoritom súťaže bol rakúsky krasokorčuliar Karl Schäfer. Priaznivci československého krasokorčuľovania dúfali, že mu bude zdatne sekundovať najmä Ing. Josef Slíva a Otto Gold. A tomu podriadili zrejme všetko, vrátane dobrého mena a športovej cti, v tej dobe ešte mimoriadne vysoko cenenej vlastnosti.
Čo sa teda stalo, že museli byť Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní pre rok 1930 na Štrbskom Plese anulované? Na súťaž mužov nominovala Medzinárodná korčuliarska únia ISU rozhodcovský zbor, ktorého nominovaným členom bol aj rozhodca Kav­šek z Ljubljany. Keď sa však začala súťaž, stál na jeho mieste ktosi iný, kto zásadným spôsobom ovplyvnil výsledky. Ten človek sa volal, ako aj potvrdila polícia, Bodický. Svoju úlohu urobiť zo Slívu majstra Európy hral podľa vypracovaného scenára s bravúrou, no dohral to s hanbou. Ten podvod v hodnotení bol totiž dosť priezračný. O víťazovi rozhodovali nielen body, ale aj súčet umiestnení, ktorý bol pre určenie poradia rozhodujúci. A tak sa stalo, že Schäfer mal bodové ohodnotenie 371,98 b., Slíva 355,66 b., ale súčet umiestnení u Slívu bol 7, kým u Schäfera 8. Traja rozhodcovia pritom dali Schäfera na prvé miesto. No a keďže rozhodca z usporiadateľskej krajiny umiestnenie neurčoval, rozhodovalo poradie, ktoré stanovil Kavšek (v skutočnosti Bodický). Ono to súťaženie vtedy bolo akési voľnejšie, organizátori najmä tzv. malých športov mali radosť aj z počtu účastníkov prevyšujúcich počet stupňov na „debne“. Na Štrbskom Plese ich bolo sedem, pričom redaktor Tubelis z Rigy sa prihlásil na poslednú chvíľu. Otáznikov bolo viac, hanba veľká padla len na podvodníka a jeho obeť, teda „víaza“ Slívu.

Škandál riešili anulovaním
Protestovalo obecenstvo (divákov bolo 130), protestovala výprava z Rakúska, čudne sa tvárili všetci, vrátane vrchného rozhodcu prof. Paeggleho. Strešný orgán vyriešil jasný škandál anulovaním majstrovstiev, za oficiálne sa v športovej histórii považujú Majstrovstvá Európy mužov v krasokočuľovaní v Berlíne. Tu sa stal majstrom Karl Schäfer, na 2. mieste skončil Otto Gold z Československa. Slíva sa tohto šampionátu nezúčastnil…
V zahraničnej tlači sa o podvode písalo, naša tlač bola na informácie skúpejšia, ale nemecký Karpathen Post si na škandále zgustol najmä v článku Ein unterschobener Preisrichter v čísle 7 z roku 1930, na strane sedem. Tam nepodpísaný autor farbisto opísal, aká to bola negatívna propagácia Tatier v krasokorčuliarskom svete.
Mikuláš Argalács