Odkryje Poprad dávno zabudnutú dedinu?

Málokto vie, že v katastri Popradu sa nachádza zaniknutá obec Stojany. Vyše 30 rokov po vyhlásení tejto archeologickej lokality za národnú kultúrnu pamiatku sa mesto Poprad začalo o ňu zaujímať.

Aj takto vyzerá na Slovensku národná kultúrna pamiatka. Snímka: rov

Aj takto vyzerá na Slovensku národná kultúrna pamiatka. Snímka: rov

Vedenie mesta iniciovalo stretnutie s archeológmi, na ktorom sa debatovalo o možnom využití tejto lokality. „V tejto chvíli môžeme hovoriť o dvoch pozitívnych veciach: je to národná kultúrna pamiatka, takže sa môžeme uchádzať o granty a riešiť to ďalej. Druhá vec, že táto lokalita je v písomnostiach pomerne dosť dobre zdokumentovaná. Dohodli sme sa, že Marián Soják z Archeologického ústavu SAV zosumarizuje všetky dokumenty, aby sme sa mali od čoho odraziť a povedať si, čo ďalej,“ uviedol primátor Popradu Jozef Švagerko.

Mesto má záujem o Stojany, ale i Zámčisko
Úlohou mesta bude zistiť, či vlastní v tejto lokalite pozemky. V ďalšej fáze plánuje mesto v tejto oblasti vysporiadať pozemky. Podľa údajov z katastra je mesto vlastníkom parcely s veľkosťou 68 metrov štvorcových, na ktorej priamo stoja zvyšky rotundy. Okolie kostola, ako aj dedina, ktorá tu v minulosti stála, už leží na súkromných pozemkoch. Mesto je však v blízkosti archeologickej lokality vlastníkom aj ďalšej parcely. „Budeme sa snažiť získať granty, aby sme sa do toho pustili. Určite chce­me zdokumentovať našu históriu. Náš zámer je prezentovať túto archeologickú lokalitu, napríklad vo forme archeoparku.
Uvidíme, čo je ešte v zemi. To isté platí pre Zámčisko. Chceme tam postaviť rozhľadňu, preto požiadame o archeologický prieskum v danom mieste, aby sme náhodou niečo nezničli a následne plánujeme ísť ďalej. A rovnaký zámer máme aj s baňami na Kvetnici,“ doplnil primátor. Tento rok plánuje mesto pripraviť projekty na archeologický prieskum, s prácami by sa mohlo začať už na budúci rok.

Zvyšky rotundy v zaniknutej obci Stojany. Snímka: rov

Zvyšky rotundy v zaniknutej obci Stojany. Snímka: rov

Kde sú Stojany
Lokalita Stojany sa nachádza pri ceste I/18, oproti priemyselnému areálu Poprad-východ. Najlepšie viditeľné je toto územie v zime, keďže počas leta je lokalita zarastená burinou, uprostred poľa s obilím. „Presný plošný rozsah je možné zistiť len po realizácii systematického celoplošného terénneho archeologického výskumu a geodetickom zameraní archeologických objektov a nálezových situácií. Takisto by bolo možné lokalizovať aj stredovekú kúriu, ak nebola len zrubovou stavbou, resp. ak sa ju podarí archeologickým výskumom identifikovať,“ povedal o rozsahu lokality Gabriel Lukáč z Pamiatkového úradu. Akékoľvek stavebné aktivity a iné zásahy do zeme je možné robiť len s predchádzajúcim súhlasom Krajského pamiatkového úradu Prešov. Podľa pamiatkárov sú zachované zvyšky architektúry, resp. základového muriva sakrálnej stavby, chránené pred ďalším poškodzovaním hlbokou orbou valom. Ten tu bol nasypaný ešte počas archeologického výskumu v jeseni 1983 archeológmi pod vedením Michala Slivku a Františka Javorského.

Stojany na mape z 1. polovice 19. storočia sú označené ako Wüste kirche. Snímka: archív rov

Stojany (juhovýchodne od Popradu) na mape z 1. polovice 19. storočia sú označené ako Wüste kirche. Snímka: archív rov

Zaniknutá stredoveká dedina
Len málo ľudí v Poprade vie o Stojanoch. O vysvetlenie sme požiadali historika Jána Endrödiho. „Stojany boli starobylá, stredne veľká spišská dedina. Zaiste jestvovali už pred polovicou 13. storočia a založené boli ešte na zvykovom práve, veľmi pravdepodobne slovanským obyvateľstvom, ešte pred prvou písomnou zmienkou z roku 1264. Po tomto dátume prešli no šoltýske právo a postupne ich získal rod Hilbranda zo Spišskej Soboty, ktorý sa tu aj presídlil a začal používať prídomok páni zo Stojan,“ uviedol J. Endrödi. K dejinám Stojan sa zachoval celý rad stredovekých listín. Na ich základe môžeme celkom dobre rekonštruovať vlastnícko-zemepanské vzťahy obce, jej veľkosť i polohu. Veľmi zaujímavou je transakcia z roku 1411, keď sa uskutočnila dôležitá majetková zámena medzi cistercitským opátstvom v Spišskom Štiavniku, Spišskou Sobotou a Levočou, ktorej dôvodom boli práve Stojany. Je pozoruhodné, že o Stojanoch máme písomné zmienky ešte aj po ich zániku koncom stredoveku, keď sa o túto dedinu, resp. chotár po nej sporili Spišská Sobota s Popradom. Listiny taktiež dokladajú existenciu Kostola sv. Antona v Stojanoch. Úloha Stojan bola podľa Endrödiho podobná ako u bežných zemepanských dedín. Ich význam do istej miery zvyšuje fakt, že dediční richtári Stojan pomáhali doosídľovať aj ďalšie obce. Príkladom sú Kravany či Spišské Bystré, ale aj iné.
Podľa Ján Endrödiho sú Stojany okrem svojich písaných dejín, ktoré je stále potrebné podrobnejšie spracovať, zaujímavé aj tým, že bola nielen zistená, ale aj potvrdená ich presná poloha. Zatiaľ boli v Stojanoch nájdené len zvyšky kostola – stredovekej rotundy a preskúmané jeho bezprostredné okolie. Stojany sú zaujímavé aj tým, že ponúkajú ďalšie rozsiahle možnosti archeologického výskumu na neskôr nezastavanej ploche, ktorý by pomohol výrazne dokresliť obraz stredovekého života u nás. Rozsiahlejší výskum by pomohol zmapovať celú lokalitu už aj modernejšími prostriedkami a metódami. Výhodou Stojan je, že po svojom zániku už dedina nebola zastavaná mladšou architektúrou, čo umožňuje nerušený celistvý pohľad, na druhej strane neustála orba a obhospodarovanie tejto lokality spôsobuje aj jej postupnú degradáciu.

Stane sa zo zaniknutej obec Stojany turistická atrakcia? Snímka: rov

Stane sa zo zaniknutej obec Stojany turistická atrakcia v podobe archeoparku? Snímka: rov

Stojany ako turistická atrakcia
Stojany nie sú len zaniknutou dedinou a potenciálnym miestom nového archeologického prieskumu. Už to, čo sa pred vyše tridsiatimi rokmi našlo, by si zaslúžilo dôstojnú prezentáciu, čo sa doteraz neudialo. „Následne s novým bádaním môže v Stojanoch vyrásť nádejný archeopark,“ uviedol J. Endrödi. Zanedbaným odkazom sú podľa historika doposiaľ nespracované dejiny Stojan, ktoré by si podľa neho zaslúžili modernú a vlastnú ucelenú monografiu. „V neposlednom rade, ak sa vydaria tieto kroky k popularizácii zaniknutej stredovekej dediny, mohli by viesť k sekundárnemu využitiu vo formách turistického ruchu, oddychovej zóny pre Popradčanov, ale aj ako akýsi pilotný projekt pri využití a propagácii zaniknutých sídiel na Spiši, ktorých je aj v okolí Popradu hneď niekoľko,“ povedal Ján Endrödi. Rastislav Ovšonka