Slovenský trhák Červený kapitán už aj v našich kinách

Film Červený kapitán. Snímka: distribútor

Film Červený kapitán. Snímka: distribútor

Aj kiná pod Tatrami majú za sebou premiéru dlhoočakávaného filmu Červený kapitán, ktorý je natočený podľa knihy Dominika Dána.

Ak očakávate v kine nudu alebo slovenskú klasiku, tento film vás môže naozaj prekvapiť. Už to, že hlavného hrdinu Richarda Krauza nehrá žiadny opozeraný slovenský herec, čomu sa aj režiséri chceli vyhnúť, tento film posúva na inú úroveň.
Do tohto slovenského trháku si tvorcovia pozvali poľského herca Macieja Stuhra. Svoju úlohu detektíva, ktorý pracuje na vraždách v porevolučných rokoch, začína priamo na cinoríne, kde bola vykopaná lebka s dierou po klinci. Je jasné, že daný človek nezomrel dobrovoľne, a tak sa začína vyšetrovanie.

 Komplikovaný dej, nečakané rozuzlenie
Detektívi Krauz a Burger zisťujú, že išlo o kostolníka Kloknera, ktorý mal do činenia s ŠtB. Na scénu prichádza pani Marika, archivárka cintorína a tiež bývalá Kloknerova spriaznená duša. Tá vyšetrovateľov pošle za kňazom Janetkom, ktorému Klokner robil kostolníka. Janetka sa však nechce zhovárať a na celú záležitosť chce čím skôr zabudnúť. Atmosféra filmu sa stupňuje a ústredná dvojica postupne rozpletá tajomstvo vraždy spred rokov. Krauzovho detektívneho parťáka Burgera si zahral Ma­rián Geišberg. Obidvom hercom to na plátne išlo veľmi dobre a ich herecké výkony boli naozaj presvedčivé. Nezaostáva za nimi ani pani Marika, ktorú stvárnila Zuzana Krónerová. Na scénu prichádza aj Martin Finger ako nový kolega a bývalý člen ŠtB. Na plátne sa objavil aj Ladislav Chudík v úlohe kňaza Janetku, pre ktorého bola táto rola, žiaľ, posledná. Film režíroval slovenský režisér Michal Kolár.

Film má aj svoje muchy
Červený kapitán je na pomery súčasnej slovenskej kinematografie veľkým prekvapením, no má aj svoje muchy. Takou prvou veľkou muchou je dĺžka filmu a pomalé tempo. Filmové dialógy sú niekedy veľmi zdĺhavé a divák sa začne po chvíli nudiť. Film obsahuje veľa akčných scén a pomerne rád pracuje aj s napätím, ktoré je poväčšine nedotiahnuté, a tak len málokedy sa divák skutočne bojí o život hlavného vyšetrovateľa Krauza. Čo však filmu chýba ako soľ, je dobrá hudba. Tam, kde by mala byť hudba, nie je a naopak, kde by bolo lepšie absolútne ticho, hrá v pozadí hudba, ktorá diváka vyrušuje. Herci Maciej Stuhr, Marián Geišberg, Zuzana Krónerová a Martin Finger sú ťahúňmi a už len kvôli nim sa oplatí vyraziť do kina. Film je však ozajstným prekvapením a tých 110 minút, ktoré táto snímka má, vám ubehne pomerne rýchlo. Vo filme bolo digitálne upravených až 360 záberov, a tak máte lepšiu predstavu o tom, ako vyzerala Bratislava a Slovensko v roku 1992.
(nor)