Historický kalendár – 16. týždeň

» 19. apríla sa narodil župný hodnostár, statkár, organizátor turistiky a advokát Albín Csáky (19. 4. 1841 Krompachy – 15. 12. 1912 Budapešť, pochovaný v Bijacovciach). Študoval na gymnáziu v Levoči, Právnickej akadémii v Košiciach a univerzite v Budapešti. Bol spišským županom, ministrom kultúry a osvety. V rokoch 1880 – 1892 bol predsedom Uhorského karpatského spolku. Bol jedným z iniciátorov založenia osobitnej Tatranskej sekcie UKS. Presadzoval výstavbu cesty medzi Štrbským Plesom a Tatranskou Kotlinou, ako aj chodníkov v oblasti Sliezskeho domu. Zaslúžil sa o výstavbu budovy spolkového Karpatského múzea v Poprade (dnešného Podtatranského múzea). Počas jeho predsedníctva bol schválený štatút organizácie tatranských horských vodcov. Po odstúpení z funkcie bol zvolený za čestného predsedu UKS. Bol spoluzakladateľom a čestným predsedom Uhorskej ornitologickej spoločnosti a Spišského dejepisného spolku.
» 21. apríla sa narodil stavebný inžinier Július Ludvigh (21. 4. 1841 Spišská Belá – 6. 1. 1919 Budapešť). Stredoškolské i vysokoškolské štúdiá absolvoval v Bruseli. Od roku 1867 bol inžinierom v ústrednej kancelárii uhorských železníc, v rokoch 1887 – 1901 bol riaditeľom uhorských štátnych železníc, od roku 1909 bol riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Bol ministerským radcom, členom panskej snemovne, tajný radca a štátnym tajomníkom.
» 21. apríla sa narodil pilot a učiteľ lietania Peter Švec (21. 4. 1961 Poprad). V roku 1984 absolvoval Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach. Bol učiteľom lietania na dopravných lietadlách (L-410). V roku 1991 dosiahol hodnosť majora. Je autorom publikácií Navigácia pre dopravných pilotov (1987) a Praktická meteorológia pre pilotov (samizdat 1990-1991).
» 24. apríla sa narodil kurucký diplomat a kežmarský richtár Jakub Kray (24. 4. 1661 Bardejov – 16. 12. 1709 Kežmarok). V roku 1685 bol povolaný na miesto hlavného notára do Kežmarku. Zásluhou Kraya sa Kežmarský hrad roku 1701 stal majetkom mesta Kežmarok. Mešťania sa Krayovi odmenili, keď ho v rokoch 1704 – 1707 zvolili za svojho najvyššieho predstaviteľa – richtára. Počas povstania uhorskej šľachty pod vedením Františka Rákóciho II. sa Kežmarčania pridali na Rákociho stranu. Osobne pomáhal riadiť obranu mesta proti cisárskym vojskám, mesto však padlo. Cisársky súd odsúdil na trest smrti sťatím troch popredných kežmarských mešťanov: Kraya, Martina Lányho a Sebastiána Toportzera. Poprava sa konala 16. 12. 1709.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.