Vzácna ryba síh maréna zmizla. Sme svedkami jej vyhynutia

Priamo v Tatranskom národnom parku, v území s najvyšším stupňom ochrany, s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynul jeden živočíšny druh.

Síha marénu zrejme uvidíme už len ako vypreparovaný exponát. Snímka: rov

Síha marénu zrejme uvidíme už len ako vypreparovaný exponát. Snímka: rov

Ide o rybu s názvom síh maréna, o ktorej ešte donedávna odborníci hovorili, že vo svojej čistej forme sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádzal iba vo vodách Štrbského plesa. „Ak tam pláva ešte pár jedincov, tak naozaj pár kusov, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej, možno dvoch rúk. To je však taká malá početnosť, že to nemá šancu na sebaobnovu, čiže na ďalšie pretrvanie tohto druhu v jazere,“ skonštatoval ekológ ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov TANAP-u Pavol Kráľ.

Odborníci bijú na poplach roky
Na poplach začali biť lesníci ešte v roku 2001. „Vtedy sme uvažovali, či sme päť minút pred dvanástou alebo už je dvanásť,“ povedal Kráľ. Vtedy sa pustili lesníci v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Štátnou ochranou prírody cez projekt Optimalizácia vodného ekosystému Štrbského plesa do záchrany síha marény.
Súčasťou projektu bolo pribrzdenie eutrofizačného procesu (eutrofizácia je zvyšovanie produkcie rias v rybníkoch a vodných nádržiach prísunom živín, najmä dusíka a fosforu, pozn. red.), keďže tento proces nevyhovoval síhovi. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo síh „odchádzal“.

Štrbské pleso bolo jedinou lokalitou na svete, kde žila populácia čistá forma síha marény. Snímka: rov

Naposledy videli síha marénu pred asi šiestimi rokmi, aj to boli mŕtve jedince na brehu Štrbského plesa. Snímka: rov

Síha nasadili do Štrbského plesa v roku 1929
Záujem o síha marénu v Štrbskom plese začal ešte v roku 1984, kedy našli lesníci (vtedy Správa TANAP-u) na brehu jazera uhynutých asi 200 kusov neznámych bielych rýb. Odborníci z Ústavu hydrobiológie a rybárstva v Bratislave na základe ichtyologického prieskumu určili, že ide o síha marénu. „Na základe výsledkov prieskumu boli zistené tiež zmeny ichtyofauny v Štrbskom plese. Dovtedy bolo známe, že v Štrbskom plese pláva pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký a vyšľachtený jalec tmavý. „Zistili tiež genézu, ako sa síh dostal do Štrbského plesa,“ uviedol Kráľ. Síh maréna bol do jazera umelo vysadený v roku 1929 spolu s jalcom. Až do roku 1984 nik nevedel, či síh v jazere prežil. V roku 1986 bol síh označený za druhú najpočetnejšiu rybu v plese. Okrem týchto rýb zistili v plese aj šťuku a ploticu, ktoré tam oficiálne nikto nedal. Už vtedy ichtyológovia upozornili, že eutrofizácia jazera pokročila, bude pokračovať, až dôjde k vyhynutiu rýb v celom jazere. Odborníci však už vtedy upozornili aj na to, že ak sa síhovi nepomôže, tak z jazera onedlho vymizne, podobne ako všetky lososovité ryby v Štrbskom plese, teda pstruhy a sivone.

Pokusy o umelý odchov vzácnej ryby zlyhali
Na odporučenie ichtyológov bolo pracovníkmi Strediska genofondu rýb ŠL TANAP-u v roku 1989 vysadených do jazera asi 2 000 násad hlavátky podunajskej a v roku 1990 navyše šesť dospelých jedincov ako konkurenciu šťuke. Následne sa zintenzívnili snahy o odstránenie vplyvov ľudí na kvalitu vody jazera, ako zamedzenie prikrmovania kačíc, zrušenie starej plavárne či zákaz člnkovania, čo mohlo mať vplyv na zrýchľovanie procesu eutrofizácie. V roku 1994 sa začalo s čistením odpadkov z dna jazera v rámci akcie Čisté vody. Vtedy potápači zistili v jazere prítomnosť ďalšieho rybieho druhu – ostrieža zelenkastého, ktorého tam tiež nikto oficiálne nevysadil. Bol to ďalší dôkaz napĺňania predpovedí ichtyológov z roku 1986. V rokoch 1999 aj 2000 sa ešte preverila prítomnosť síha v Štrbskom plese a na základe výsledkov sa spustil projekt Optimalizácie vodného ekosystému Štrbského plesa, ktorý trval až do roku 2009. V rámci projektu prebiehalo aj selektívne lovenie rýb zo Štrbského plesa. Lesníci sa pokúsili aj o umelý chov síha mimo Štrbského plesa. Jedenásť jedincov síha marénu však v rybníčku Strediska genofondu rýb ŠL TANAP-u vo Východnej neprežilo. Ďalší rok skúšali lesníci sieťový chov priamo vo vodách Štrbského plesa. Aj tu však začali ryby hynúť. Tie, ktoré ešte žili, lesníci vypustili a projekt skončil neúspechom. Ďalší pokus o umelý odchov síha marénu sa neuskutočnil.

Podľa ekológa Štátnych lesov TANAP-u podobný osud ako síha postihne všetky ryby v Štrbskom plese. Snímka: rov

Podľa ekológa Štátnych lesov TANAP-u Pavla Kráľa podobný osud ako síha postihne všetky ryby v Štrbskom plese. Snímka: rov

Zelená voda nepomáha ani ostatným rybám
O tom, že síh maréna v Štrbskom plese je tesne pred vyhynutím, svedčia podľa Kráľa indície. „V roku 2000, keď sme spúšťali projekt, bolo ešte množstvo síhov nájdených každú jar na brehoch jazera. Boli to 30 až 40 centimetrové exempláre, ktoré boli poväčšine zahryznuté šťukou. V poslednej chvíli sa zo zovretia šťučej tlamy dokázali síhy oslobodiť, no keďže im šťuka spôsobila značné poranenie, následne uhynuli. O uhynuté jedince už šťuka nemá záujem. Za posledných desať rokov boli nájdené možno dva kusy, aj to naposledy asi pred šiestimi rokmi. Navyše eutrofizácia opäť v posledných rokoch pokročila, takže nie je inej dedukcie, len tá, že síh má obrovské problémy,“ povedal Kráľ. Zozelenanie vôd Štrbského plesa v roku 2013, ktoré pretrvávalo aj nasledujúce roky situáciu opäť zhoršili a síhovi určite nepomohli. Momentálne je Štrbské pleso ešte pod ľadom, takže nevedno, či bude naďalej pretrvávať jeho zelená farba, i keď je to veľmi pravdepodobné.
Aj keď síh maréna, ako i ostatné ryby v Štrbskom plese, sú tu nepôvodné druhy, bola to určite zaujímavosť. „S veľkou pravdepodobnosťou to bola posledná lokalita na svete, kde sa nachádzala čistá forma síha marény, pôvodne z jazera Miedwie v Poľsku,“ povedal Pavol Kráľ. V tom bola zaujímavosť a vzácnosť populácie síha v Štrbskom plese. Nepôvodným druhom je napríklad aj kamzík vrchovský alpský v Slovenskom raji či jeho skrížená forma s tatranským v Nízkych Tatrách a napriek tomu sú to chránené živočíchy.
Podobný osud, aký zrejme už postihol síha, postihne za nejaký čas aj ostatné ryby v Štrbskom plese. Otázne je, či je to správny výsledok ochrany prírody Tatranského národného parku. (rov)