V Zamagurí má vyrásť kláštorný pivovar, vinotéka i škola

Kláštorné pivo navarené vo vlastnom pivovare, ale aj tokajské víno či medovina zo zamagurského medu. Aj také sú plány v Červenom Kláštore.

Splav na pltiach je jednou z atrakcií Pienin. Snímka: rov

Splav na pltiach je jednou z atrakcií Pienin. Snímka: rov

Múzeum Červený Kláštor už niekoľko rokov prevádzkuje nezisková organizácia Cyprian. Jej zakladateľ Milan Gacík počas nedávneho otvorenia letnej turistickej sezóny v Pieninách priblížil plány, ktoré by chceli v kláštornom múzeu predstaviť návštevníkom v blízkej budúcnosti. „Tento rok začíname druhú etapu obnovy Národnej kultúrnej pamiatky Kláštor kartuziánov, vrátane predpolia kláštora. Pamiatkový úrad po dohode so Štátnymi lesmi TANAP-u sa dohodli na prevode historického parku pred kláštorom. Chceme ho revitalizovať, chceme možno každých päť rokov vysadiť jednu lipu. Naštartovať chceme aj priestor medziprístaviska Pod lipami,“ priblížil jeden z plánov Milan Gacík. Zdrojom financií by mohol byť podľa neho program slovensko-poľskej spolupráce na roky 2014 – 2020.

Kláštorné pivo už existuje
V tomto období pracujú na projektovej dokumentácii druhej etapy obnovy Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore. „Malo by to súvisieť s už dávnejšie avizovaným vracaním pôvodných funkcií, ktoré kláštor mal. K Cypriánovým záhradkám, na ktorých pestujeme 14 druhov bylín a spracuvávame ich pre širokú verejnosť, by mal pribudnúť kláštorný pivovar. Je to smelý záväzok, ale myslím, že ho splníme a o rok na otvorení sezóny budeme ponúkať naše pivo z kláštorného pivovaru,“ dodal Gacík. Kláštorné pivo môžu návštevníci ochutnať už teraz. Ešte pred troma rokmi sa zástupcovia Cyprianu dohodli na spolupráci s rodinným pivovarom Buntavar zo Svitu. Od roku 2014 tento pivovar vyrába pivo Romuald, ktoré sa predáva aj v kláštornej Krčme pod lipami. Pri výrobe piva sa používa med, ktorý si dorábajú v Červenom Kláštore. „Ešte tento rok to bude pre nás robiť Buntavar, ale od budúceho roku by sme si mali pivo variť sami,“ povedal Gacík. Nový kláštorný pivovar by mal vzniknúť v priestoroch na druhom nádvorí kláštora, kde sa takýto pivovar v minulosti nachádzal. Pivo tu varili v období, keď kláštor patril kontemplatívnemu rádu kamaldulov.

Plány sa týkajú aj vinotéky
V budúcom roku chcú do Červeného Kláštora vrátiť aj ďalšiu funkciu, ktorú kedysi kláštor mal. „Chceme upraviť jeden priestor pre kláštornú vinotéku. Jej základom by mala byť produkcia vína, ktorá súvisí s rokom 1472, kedy vtedajší kartuziánsky rád dostal na Tokaji od dvoch veľmožov desať viníc. My sme analyzovali toto miesto, našli sme to v archíve gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove a zistili sme, že to je maďarská dedinka Erdőbénye v tokajskej oblasti. Minulý rok sme začali a tento rok by sme chceli v druhej polovici mája ponúknuť návštevníkom kláštora polosladký muškát žltý a sladký furmint, ktoré sú z tejto oblasti,“ priblížil plány Milan Gacík. V žiadnom prípade nejde o nejakú reštitúciu kláštorného majetku. Takýmto spôsobom chcú vrátiť tokajské víno do Červeného Kláštora, kde bol svojho času aj distribučný sklad vína. Z Červeného Kláštora potom víno putovalo ďalej cez Nový Targ až do Krakova.

Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore. Snímka: rov

Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore. Snímka: rov

Medovina pribudne o rok
Ďalšou zaujímavosťou, ktorou chcú spestriť ponuku pre návštevníkov Červeného Kláštora, je výroba vlastnej medoviny. „Opäť je to z našich vlastných zdrojov. Oslovili sme včelárov a výrobcov medu na Zamagurí, pretože chceme od nich vykupovať med a vyrábať našu kláštornú medovinu. Predpokladáme, že už na budúci rok by sme ju mohli ponúknuť návštevníkom,“ priblížil ďalšie plány Milan Gacík.
Ak by sa niekomu zdalo, že plány sú len v oblasti výroby medoviny, piva či vína, Milan Gacík pokračuje. Kláštor bol v minulosti miestom, kde sa pestovala aj vzdelanosť. Práve jednému z kamaldulských mníchov – Romualdovi Hadbavnému – sa pripisuje autorstvo alebo podstatný podiel na prvom preklade Biblie do kultúrnej slovenčiny, tzv. Kamaldulská biblia spred roka 1756, ako aj tzv. Hadbavného slovník alebo Kamaldulský slovník z roku 1763. Vzdelávaciu funkciu by mala v budúcnosti plniť „Kláštorná škola“, ktorá bude zameraná na zdravý životný štýl a spôsob života či poznávanie prírodného a kultúrneho dedičstva. „Chceme ísť do eurofondov. V tomto roku pripravujeme projektovú dokumentáciu, samotná realizácia v rokoch 2017 až 2018,“ dodal Gacík.
V spolupráci so zariadením sociálnych služieb v Hertníku plánuje Cyprian, n. o. zriadiť chránenú dielňu, ktorá by vyrábala rôzne predmety, ktoré v minulosti mnísi používali, ako napr. ružence. Tie by sa predávali v kláštore ako suveníry v novozriadenej kláštornej lekárni, ktorá by bola replikou Cypriánovej lekárne. Tá by mala vzniknúť v priestoroch, kde je dnes pokladňa a vstup do múzea. Náročnejšia investícia, ktorá čaká Kláštor kartuziánov v blízkej budúcnosti, je komplexná výmena všetkých inžinierskych sietí. Tie tu vybudovali ešte v 50-tych rokoch minulého storočia, čo sa odráža aj na ich funkčnosti. (rov)