Kežmarský hrad opäť ožil rozprávkou

Už po 13. krát pripravilo divadlo ExTeatro z Ľubice rozprávku na Kežmarskom hrade. Budete si ju môcť pozrieť aj počas festivalu EĽRO.

V rozprávke nie je núdza o vtipné momenty, napríklad keď dospelý princ vychádza z kolísky. Snímka: jat.

V rozprávke nie je núdza o vtipné momenty, napríklad keď dospelý princ vychádza z kolísky. Snímka: jat.

Kráľ a kráľovná nie sú prototypom vzorných a usilovných vládcov. Jablko od stromu ďaleko nepadá, a preto z ich syna Jaroslava vyrástol lenivý a trošku nerozhýbaný mladý princ. Rodičia ho posielajú do sveta, aby si našiel ženu… a musí byť princezná – je hlavná podmienka i názov tohtoročného titulu rozprávky na hrade. Návštevníci putujú spolu s Jaroslavom od princezny k princeznej a ako to v rozprávkach býva, nakoniec doputujú až do šťastného konca.

Rozprávka nikdy nebude stereotypom
Dá sa ešte v čarovnom svete na Kežmarskom hrade vytvoriť niečo nové? „To je ako v živote. Človek chodí každý rok na dovolenku a je to stále dovolenka. S tými istými kamarátmi sa stretávame v tých istých podnikoch. Sú veci, ktoré sa opakujú a napriek tomu sa nám nikdy nestanú všedné. V každej rozprávke je princ, princezná, rozprávky sa väčšinou končia šťastne, keď nechceme byť veľmi originálni a to nechceme, lebo nebudeme deti traumatizovať. Ale potom sú aj nápady, ktoré môžu byť nové. Myslím si, že aj tento rok sa nám podarilo nakombinovať takú rozprávku, ktorú ľudia nepoznajú a nemajú ju kde vidieť, je naša autorská,“ hovorí režisér rozprávky Marcel Hanáček.

Ako sa na divadlo pozerá herec
Ochotnícke divadlo prináša obety. Asi 30 hercov strávi štyri dni dovolenky či prázdnin, aby mohli hrať rozprávku pre deti. Od pondelka 30. mája do štvrtka 2. júna predstavenie videlo vyše 4 000 detí. „Je to veľmi namáhavé, ale je to aj veľmi pekný spôsob trávenia voľného času. Mne sa páči najmä to, že 40-roční chlapi a baby sú schopní navliecť sa do kostýmov a že ich to proste baví. Máme princa, ktorý má 17 rokov a máme Bielu pani, ktorá má takmer 70. Je to veľmi pekné, čo sa týka spolupráce,“ hovorí o svojich kolegoch Marcel Hanáček. Herci sa dobre poznajú, niektorí spolu účinkujú aj 12 rokov a presne vedia, čo na koho funguje a ako si z koho vystreliť. „To by som dožičil každému divákovi, aby si prišiel s nami sadnúť do scény a nech vidí, ako to ide jedno za druhým a dookola vždy to isté. Už keď hráte 60-ty raz, človek je unavený. Prídu mu smiešne také veci, ktoré nikomu inému smiešne nie sú. Keď niekoho treba prebrať, robíme si aj naprieky. Princ si ide po dobový džbán a namiesto toho tam nájde termosku, miesto kufra ruksak. Ale to nie je smiešne bežným ľuďom, to je smiešne hercom,“ pokračuje Hanáček.

Ľuďom sa rozprávka vždy páči
„Každá skupina je iná a každá scéna vždy môže byť iná. Máme tu pracovníkov hradu, ktorí sa na rozprávku chodia pozerať aj desaťkrát a stále ich to baví,“ hovorí Marcel Hanáček. Rozprávky každý rok lákajú nových a nových divákov. Už v januári sa nahlasujú školské skupiny, hoci ešte ani nevedia o aké predstavenie ide. Rozprávky sú také populárne, že sa školy obávajú, či si stihnú zarezervovať termín. „Hrad je počas týchto dní naozaj rozprávkový,“ myslí si riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. (jat)

Tiež by vás mohlo zaujímať...