Priestor pred slávnym oltárom Majstra Pavla sa zmenil

Bazilika sv. Jakuba v Levoči sa dočkala ďalšej zmeny. V sobotu slávnostne konsekrovali nielen nový obetný oltár v zväčšenom priestore sanktuária, teda miesta pred oltárom Majstra Pavla, ale aj celú baziliku minor.

V bazilike pribudol aj nový obetný oltár či sedes. Snímka: mam

V bazilike pribudol aj nový obetný oltár či sedes. Snímka: mam

Známa Bazilika svätého Jakuba v Levoči prechádza už niekoľko rokov veľkou rekonštrukciou. Najnovšia zmena sa však týka miesta, kam sa počas omší či slávností upierajú pohľady všetkých veriacich i turistov – priestor sankutária bol rozšírený o niekoľko metrov. „Už dávno som o tom sníval. Sanktuárium bolo veľmi krátke, no pokiaľ nebolo celé zrekonštruované – steny, okná, fresky a oltár – tak sa o tom nerozprávalo. Akonáhle sa nám za päť rokov podarilo dokončiť sanktuárium po stránke stavebnej a oltár po stránke reštaurátorskej, vyslovil som nahlas myšlienku, že chcem posunúť pôvodné balustrádové cancelli dopredu o asi 3 – 4 metre,“ vysvetľuje levočský dekan František Dlugoš. „Sme dekanský úrad, je to bazilika. Často sú tu rôzne slávnosti, na ktorých býva aj 20 miništrantov a 25 kňazov, tak cieľom bolo, aby ten priestor nebol taký stiesnený,“ dodáva.

Jednoduché a pokorné
Návrhom rozšírenia tohto priestoru bol poverený novolesniansky architekt Tomáš Bujna. „Bolo potrebné navrhnúť nové prvky mobiliáru kostola, medzi ktoré patrí hlavne obetný oltár, sedes (miesto, kde sedí kňaz a najbližší koncelebranti, pozn. red.) či ambónu,“ tvrdí Bujna. „Hľadal som spôsob, ako to stvárniť tak, aby som nekonkuroval okolitému prostrediu. Pretože všetky veci v kostole majú veľkú hodnotu a ja som sa nechcel tváriť, že som lepší ako Majster Pavol či iní umelci a stavitelia, ktorí v kostole zanechali stopu predo mnou. Moja prestava bola, že to má byť jednoduché, pokorné, nenápadné,“ dodáva architekt. Čo sa týka samotných materiá­lov, pod prísnym dohľadom pamiatkárov sa rozhodli pre kombináciu kovu a kameňa. Diskusia prebehla aj okolo výberu materiálu na podlahy. „Od začiatku bolo jasné, že nemôžeme ísť do pieskovca, pretože ten je veľmi savý. Našli sme teda kameň kvarcit, čo je pieskovec obohatený o kremeň a nie je vôbec nasiakavý. Hľadali sme však potom taký kvarcit, ktorý by čo najviac pripomínal pieskovec. Taký sme napokon našli v Brazílii,“ približuje Tomáš Bujna.

Posledná večera svieti
Aj podľa dekana Františka Dlugoša nebola jednoduché nájsť kompromis medzi tromi stranami – zadávateľom, architektom a pamiatkármi. „Zároveň sa všetko robilo za chodu – šesť rokov tu nonstop boli omše, birmovky, primície, sobáše… Bolo ťažké to zladiť, ale podarilo sa.“ Dekan zároveň vyzdvihuje aj nové osvetlenie samotného Oltára Majstra Pavla. „Posledná večera nikdy nesvietila tak, ako teraz,“ myslí si dekan. „Každé dielo sa rodí ťažko, a niekedy aj ja som toho mal veľa. Okrem toho, že som farárom v Levoči, som dekanom-moderátorom, sudcom, vyučujem v Ružomberku, klope na dvere Levočská púť na Mariánsku horu. Všetko chce celého človeka. No jeden sen sa mi týmto rozšírením splnil,“ vyjadril sa František Dlugoš.  Medzi jeho ďalšie sny patrí ešte dokončenie kostola zvonka, ktoré by malo byť podľa jeho slov hotové do troch rokov.

Mária Mlaková