Editorial: Bruselské grafy a kačky v Humennom. Zažila som stret svetov

Počas druhého júlového víkendu Bratislava hostila európsky summit miest a regiónov. Jeho cieľom bolo vyriešiť viaceré otázky, ktoré trápia nás – občanov žijúcich mimo hlavných miest, ktorí musia riešiť svoje špecifické problémy. Napríklad s nedostatkom práce kvôli tomu, že na diaľnicu na východ čakáme ako na toho povestného Godota, ktorý nikdy nepríde. A na to nadväzujú ďalšie problémy – nízka priemerná mesačná mzda, kúpyschopnosť, problémy malých živnostníkov, ktorí by sa chceli postaviť na vlastné nohy… To všetko zvyšuje regionálne rozdiely a aj to povestné napätie medzi východom a západom.

Na bratislavskom summite som nebola. Ale môžem povedať, že som sa tiež zaoberala regionálnymi rozdielmi. Pár dní mojej dovolenky som totiž práve vtedy prežila v úplne zastrčenej dedinke pri Humennom. Zhodou náhod som len pár týždňov predtým strávila rovnaký čas aj v Bruseli. Dva úplne iné svety. Na jednej strane moderné, dynamické veľkomesto s obrovskými plánmi nielen pre seba, ale aj pre zvyšok Európy, metro, biznis, obleky, grafy, diplomati z celého sveta… Na druhej strane kačky, ktoré treba na dvore každý deň okúpať, lány zemiakov, ktoré čakajú na motyku a muži, ktorí sa vracajú z kamiónov, aby o pár hodín opäť sadli na noc za volant vďační aj za túto prácu. A tak automaticky prichádza otázka: Do akej miery naozaj Brusel rozumie tejto dedine a stovkám jej podobných? Kam najďalej sa dostanú problémy týchto ľudí? Ledva za bránku rodinnného domu, kataster jej okresu alebo snáď aj do tých správnych uší niekde na druhej strane Schengenskej hranice?

Jeden rozdiel však bil do očí najviac. Popoludní, v čase, keď sa Bruselčania ponáhľali z obedu do sklenených palácov na druhú polovicu „šichty“ a vytrubovali pritom na ostatných v dopravnej zápche, si 82-ročná Rusínka sadla na schody pred domom s kávou a jedinú zvukovú aj obrazovú kulisu jej robili Vihorlatské vrchy, kúpajúce sa kačky a vejúce stonky kukurice v záhrade. Toto sa asi nedá opísať v žiadnej štúdii od kancelárskeho stola, tieto regionálne rozdiely musí človek prosto zažiť.

Mária Mlaková