Hríbov je u nás dosť, kuriatok málo, rýdziky sa začínajú „sypať“

V uplynulých dňoch zaplavili podtatranské lesy hubári. „V piatok sme na parkovisku za Lučivnou napočítali šestnásť áut,“ hovorí Andrej Akurátny, predseda Podtatranského mykologického klubu.

Predseda Podtatranského mykologického klubu Andrej Akurátny. Snímka: red

Predseda Podtatranského mykologického klubu Andrej Akurátny. Snímka: red

Mikroklíma pod Tatrami v tomto období praje všetkým hubárom, a tak vôbec nie je ojedinelé nazbierať za krátky čas aj niekoľko plných košíkov. „Všeobecne sa dá povedať, že hríbov je stredne dosť, kuriatok málo, začínajú však rásť rýdziky. Odporúčam hubárom, ktorí sa spoliehajú, že rýdziky budú v jeseni, aby s tým veľmi nepočítali. Nemusia byť, a ak áno, tak bývajú červivé. Teraz sa dajú nájsť veľmi pekné, mladé, zdravé rýdziky smrekové,“ odporúča Andrej Akurátny (na snímke). Patríte k amatérskym hubárom, ktorí pre istotu zbierajú len hríby a boja sa zmýlenia rôznych druhov rýdzikov? „Rýdziky si amatérsky hubár nemôže pomýliť, pretože keby sa chcel najesť tých, čo sú nejedlé, tak ich vypľuje. Majú pálivé mlieko a značne štipľavú chuť, niektoré takmer až ako chilli papričky,“ vysvetľuje skúsený hubár a dodáva ešte jednu pomôcku na rozoznanie: Všetky rýdziky, ktoré ronia červené alebo oranžové mlieko, sú jedlé. Rýdzik sa totiž vyznačuje tým, že keď vyberiete hubu zo zeme a odrežete jej spodnú časť hlúbika, roní mlieko. „Žiadne iné huby to nerobia, len rýdziky,“ tvrdí Akurátny.

Chutný sliziakovec horský
V lesoch však môžete stretnúť hubárov a hríbarov. Teda takých, ktorí zbierajú viaceré jedlé huby a druhú skupinu, ktorá sa špecializuje len na hríby. „Vo všetkých tých okolitých terénoch, kde našinec zvykne chodievať na huby, teda od Liptovskej Tepličky až po Hybe, idú hríby. Samozrejme, na miestach, kde ostal les. Lebo na veľkom množstve veľmi dobrých hubárskych lokalít les zmizol,“ pokračuje predseda Podtatranského mykologického spolku. Na výbere lokality, kam zájdete na huby, si dajte naozaj záležať. Napríklad šuňavské lesy sú podľa Akurátneho preplnené podhríbom žlčovým, ľudovo horčákom. Nedajte sa ním teda pomýliť. V ďalšej obľúbenej hubárskej lokalite – Tatranskej Kotline a jej okolí – je už iné zloženie lesa a darí sa tam najmä kozákom. „Rastie už aj sliziakovec horský, to je veľmi dobrá huba, ktorá sa trochu podobá na kuriatka. Keď zberač kuriatok doma zistí, že to nie je kuriatko, tak hubu vyhodí. Ale sliziakovec horský má po uvarení krásnu červenú farbu a slúži ako dekorácia v zavarených kuriatkach. Je to jedlá huba, jedine sliziakovec horský a sliziakovec borovicový, keď sa uvaria, tak sčervenejú,“ dopĺňa Andrej Akurátny.

Nedajte sa pomýliť „horčákom“
Koncom minulého týždňa nás prekvapilo dosť veľké ochladenie, podľa odborníka sa však hubári nemusia obávať. „Ochladenie je len chvíľkové. Huby sú otužilé a hocikedy ich zbierame aj na Všetkých svätých,“ hovorí a dodáva, že hubári sa tešia, že tento rok by konečne mohli narásť aj tzv. jesenné hríby. „To sa už dlhé roky nestalo. Bola totiž veľmi suchá jeseň.“ A aké chyby podľa neho najčastejšie robia amatérski hubári? Napríklad v snahe rýchlo nazbierať čo najviac plnia svoje košíky spomínaným nejedlým podhríbom žlčovým. „Hríb dubový sa najviac podobá podhríbu žlčovému. Nádych sieťky u podhríba žlčového je do olivova, rúrky pod klobúkom u všetkých mladých hríbov sú však biele, idú maximálne na žltozelenú farbu. Mladý podhríb žlčový má bielu sieťku s jemne ružovým nádychom a nevyčnieva spod klobúka. Keď je starší, vidíte, že mu spod klobúka visí bruško a je výrazne ružovej farby,“ hovorí Akurátny o rozdieloch, vďaka ktorým huby rozoznáte aj bez ochutnania.

Staré huby môžu produkovať jedovaté látky
Ďalšou významnou chybou, o ktorej sa málo vie, je zbieranie prestárnutých plodníc. Staré plodnice nemajú povrch pokožky taký pevný. Keď sa v košíku natriasajú niekoľko hodín, unikajú z huby rôzne šťavy. Klobúky sú natlačené jeden na druhom, takže tam nie je prístup kyslíka. Na klobúkoch sa môžu vyskytovať aj baktérie a následkom rozkladu bielkovín, ktoré sú v klobúku a v šťave, môže dôjsť k tvorbe dosť závažných a prudko jedovatých látok,“ upozorňuje odborník. Taktiež podľa neho platí pravidlo, že aspoň prvú hubu treba zo zeme vytiahnuť a priniesť domov celú. Ak totiž odrežete len klobúk, môžete tým v lese nechať dôležité rozlišovacie znaky, podľa ktorých by ste neskôr mohli doma spoznať, že ide v skutočnosti o jedovatú hubu. Ako prílad spomína rodinu, ktorej otec nazbieral klobúky „plávok“. V skutočnosti však išlo o muchotrávku tigrovanú, ktorej dážď zmyl šupinky na klobúku, takže sa veľmi podobla na plávku. Dôležité rozlišovacie znaky – prsteň a ukončenie hlúbika – zostali odrezané v lese. Medzi dôležité rady tiež patrí zbierať huby do vzdušných obalov.

Slimáky obľubujú muchotrávku zelenú
Samostatnou kapitolou sú rôzne „povedačky“, ktoré sa o hubách tradujú. Napríklad, že keď striebornou lyžičkou naberiete polievku uvarenú z jedovatej huby, sčernie. „Vôbec to nie je pravda,“ rezolútne krúti hlavou Akurátny. Rovnako reaguje aj na fámu, že jedovaté huby neobžierajú slimáky. „Muchotrávka zelená je obľúbená slimačia huba. Im sa nič nestane, pretože oni majú iný metabolizmus ako my,“ objasňuje.
Hubárčenie je pritom stále obľúbenejšie. „Za posledné roky nesmierne narástol ich počet,“ potvrdzuje Andrej Akurátny. Je pravda aj to, že ľudia zbierajú viac druhov húb ako kedysi. Kedysi sa zbierali hríby bez ohľadu na to, aký to bol druh, to sa nerozlišovalo, kuriatka a rýdziky. Potom prišli suchohríby, potom modráky a teraz už ľudia zbierajú napríklad aj jelenku poprehýbanú. Tá vyzerá ako kuriatko, ale nemá lišty pod klobúkom, niektorí kolegovia ju volajú „froté huba“,“ uzatvára s úsmevom.
Pri zbere húb si však určite dajte dobrý pozor. Niečo o tejto oblasti sa Podtatranci mohli dozvedieť aj na tradičných jesenných výstavách Podtatranského mykologického klubu. Tie však už dva roky chýbajú. Dôvodom je rekonštrukcia Podtatranského múzea, v ktorom sa výstavy konali. To, či sa tento rok dvojročná šnúra bez výstav už pretrhne, závisí podľa predsedu spolku od rýchlosti rekonštrukčných prác. Mária Mlaková