Biológia dostala Popradčana až do Vietnamu

Osemnásťročný Oliver Pitoňak súťažil od 16. do 24. júla na Medzinárodnej biologickej olympiáde vo Vietname.

Oliver Pitoňak (druhý zľava) so slovenským tímom vo Vietname. Snímka: archív OP.

Oliver Pitoňak (druhý zľava) so slovenským tímom vo Vietname. Snímka: archív OP.

V súťaži si zmeralo svoje „biologické“ sily 253 stredoškolákov do 20 rokov zo 69 krajín sveta. Jedným z nich bol aj Oliver Pitoňak, študent bilingválnej sekcie Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku v Poprade.

Ako ste v súťaži dopadli?
Podarilo sa mi poraziť takmer sto účastníkov, získať Certificate of Merit (Čestné uznanie) a umiestniť sa šesť miest od najnižšej bronzovej priečky. S výsledkom som spokojný, pre mňa sú dôležité skôr skúsenosti. Súťaže sa môžem zúčastniť aj o rok. Keď sa mi podarí prepracovať do medzinárodného kola, budem pripravený lepšie ako tohto roku.

Dá sa pripraviť na Medzinárodnú biologickú olympiádu?
Pravdepodobne ideálny zdroj informácií na olympiádu neexistuje, moja úspešná kamarátka, tohtoročná držiteľka bronzu, sa na olympiádu napríklad pripravovala čítaním článkov na internete. Veľmi pomôže, keď si človek pozrie otázky z minulých rokov, aby vedel, čo môže očakávať. Súčasné úlohy sa zameriavajú viac na prepájanie vedomostí s grafmi a výsledkami vedeckých experimentov. To však neznamená, že súťažiaci nepotrebuje teoretické poznatky. Mojím zdrojom sú knihy, najmä anglické univerzitné učebnice. Venujem sa tomu, čo ma zaujíma.

Čo je teda na biológii pre vás najlákavejšie?
Z biologických vied ma najviac zaujíma genetika, molekulárna a evolučná biológia. V škole organizujem aj stretnutia, na ktorých sa spolužiakom snažím priblížiť niektoré problémy z oblastí. Ako je napríklad možné, že bunky v ľudskom tele vykonávajú iné funkcie, aj keď ich genetický materiál je rovnaký? Ako dokážeme baktérie donútiť produkovať inzulín? Prečo sa u páva vyvinul veľký farebný chvost, i keď je pre predátora jednoduchšie ho dolapiť, lebo ho rýchlo zbadá? Sú to fascinujúce otázky a ešte fascinujúcejšie je, že sú otázky, na ktoré zatiaľ nepoznáme definitívne odpovede. Jednou z nich je, prečo sa vyvinulo pohlavné rozmnožovanie. Biológia je jednoznačne veda, ktorá napreduje rýchlo a spolu s novými poznatkami sa vynárajú aj nové a nové otázky.

Aký je systém olympiády?
Na súťaž s nami, súťažiacimi, cestuje aj slovenská porota. Ťažké to nemáme len my, ale aj oni, lebo za deň musia preložiť približne sto strán textu, ktoré nás čakajú na druhý deň. Porota a súťažiaci sa rozlúčia po príjazde pri registrácii a stretnú sa pri otváracom ceremoniáli a potom až po skončení súťažnej časti súťaže. Testy a praktické úlohy opravovali Vietnamci, úlohou našej poroty bolo opravu skontrolovať.
Porota okrem prekladu a kontroly opravy o úlohách aj diskutuje, či sú vhodné alebo nie. Súťažiaci počas súťažnej časti nemajú k dispozícii mobilné telefóny ani prístup k internetu, aby nemohli kontaktovať svoju porotu.

Aké disciplíny súťažiaci absolvovali?
IBO je vedomostná súťaž, ktorá má praktickú aj teoretickú časť. Praktická časť sú štyri úlohy v laboratóriu z rôznych oblastí. Teoretická časť pozostáva z dvoch trojhodinových testov.

Určite ste mali aj nesúťažný program. Čo pre vás pripravili organizátori z Vietnamu?
Vietnam prezentoval kultúru na otváracom a uzatváracom ceremoniáli, na ktorých sme boli svedkami nielen tradičných vystúpení, ale napríklad aj vietnamského „popu“. Samozrejme, súčasťou programu boli aj výlety. My sme mali možnosť vidieť Old Quarter (Starú štvrť) Hanoja. Boli sme aj divákmi vodnej bábkovej show (Water Puppet Show), vietnamského bábkového divadla na vode. Najkrajším a najfascinujúcejším výletom bol pre mňa výlet do oblasti Trang An. Na loďke sa plavíte medzi vápencovými horami, niekedy aj popod ne cez jaskyne.

Plavba medzi vápencovými horami v oblasti Trang An. Snímka: archív OP.

Plavba medzi vápencovými horami v oblasti Trang An. Snímka: archív OP.

Vznikla priateľská či odborná spolupráca mladých biológov?
Atmosféra na olympiáde bola veľmi príjemná, každý si našiel niekoho, s kým sa rozprával. My sme sa skamarátili s portugalským, gréckym a sýrskym tímom. Nové kamarátstva vznikali večer pri hraní hier a športov. Väčšinou bol každý veľmi milý, prihovoril sa, pri jedle sedávali viaceré tímy pri jednom stole.

Prichystal stret vietnamskej a slovenskej kultúry nejaké prekvapenia?
Vietnam je natoľko odlišná krajina od tej našej, že prekvapenia na vás čakajú na každom kroku. Premávka je samostatná kapitola. Základné pravidlo je, že ten, kto trúbi, má prednosť. Jazda v protismere nie je nič nezvyčajné, je to, jedným slovom, chaos. Keď chcete prejsť cez cestu, čakať na auto alebo vo Vietname veľmi populárny motocykel, ktorý vám dá prednosť, to sa neoplatí. Naopak, prejdite konštantným tempom cez cestu, vodiči budú vedieť predvídať vaše kroky.

Okrem dopravy sa našli aj gastrorozdiely?
Jedlo je taktiež veľmi odlišné od toho nášho. Tradičná špecialita je polievka Pho, ktorá sa jedáva ráno, aby človek nazbieral dostatok síl na celý deň. Polievku som vyskúšal v našom hoteli už pri prvých raňajkách. Problémom však bolo, že som netušil, ako presne sa jedáva, používa sa totiž nielen lyžica, ale aj paličky. Naša sprievodkyňa bola taká rozčarovaná z toho, že neviem jesť paličkami, až si ma musela odfotiť. Zaujímavý bol aj náš príchod na hotel. Keď sme chceli prvýkrát odísť z izby a zamknúť, zistili sme, že ani jeden z nás netuší, ako sa izba vo Vietname zamyká. Trik – stlačiť tlačidlo zvnútra a dvere zabuchnúť. Našťastie sú Slováci pomerne prispôsobiví a vedia si rýchlo zvyknúť na iné pomery. Do konca pobytu som sa dokonca naučil jesť aj paličkami. Jana TOMALOVÁ