„Nášho“ hrdinu stvárnil Miroslav Šatan

Slovenská a predtým aj Československá televízia natočila niekoľko desiatok filmov na tému Slovenské národné povstanie. K 70. výročiu SNP pripravil Rozhlas a televízia Slovenska projekt pod názvom „Moje povstanie“.

Bývalý hokejový reprezentant Miroslav Šatan ako hrdina SNP Zoltán Brull. Snímka: archív RTVS

Bývalý hokejový reprezentant Miroslav Šatan ako hrdina SNP Zoltán Brüll. Snímka: archív RTVS

Cieľom tohto projektu bolo osloviť mladých ľudí a predstaviť im túto udalosť prostredníctvom príbehov individuálneho hrdinstva obyčajných ľudí. Hlavných hrdinov týchto príbehov stvárnili známe osobnosti a hrdinovia dnešnej doby. Reprízu všetkých šiestich dielov odvysiela RTVS aj tento rok pri príležitosti 72. výročia SNP. Veľmi ma potešilo, že bol sfilmovaný aj príbeh hrdinu, ktorý pred i počas SNP žil u nás pod Vysokými Tatrami. Najskôr tu pôsobil ako lekár a po vypuknutí povstania ako príslušník partizánskeho oddielu. Vo štvrtom príbehu tohto poviedkového filmu ho stvárnil Miroslav Šatan. Tu je jeho príbeh…
Našim hrdinom je MUDr. Zoltán Brüll, ktorý sa narodil 22. júna 1905 v Lučenci. V rokoch 1915 až 1923 absolvoval gymnázium v Lučenci. Po úspešnej maturite v roku 1923 odchádza študovať medicínu na Karlovu univerzitu do Prahy, na ktorej aj v roku 1929 promoval. Od roku 1929 do roku 1939 pôsobil ako súkromný lekár – internista v Spišskej Novej Vsi. Medzi pacientmi bol obľúbený, najmä chudobných liečil neraz zadarmo. Jeho lekárske štúdie vychádzali v domácich aj zahraničných časopisoch. Od roku 1930 bol nadšeným horolezcom a propagátorom Vysokých Tatier a neskôr sa stal členom Spolku tatranských horolezcov JAMES.
Po vzniku Slovenského štátu ho začali prenasledovať pre jeho pokrokové a antifašistické zmýšľanie. Kvôli židovskému pôvodu mu zakázali vykonávať lekársku prax. So svojou rodinou musel zo Spišskej Novej Vsi odísť. Od mája 1942 pôsobil ako pľúcny lekár v štátnej nemocnici v Kvetnici pri Poprade, kde sa liečili pacienti s tuberkulózou. Tu nadviazal spojenie s ilegálnou KSS a začal rozširovať ilegálnu tlač. Aj tu mu bola v roku 1944 lekárska prax znemožnená. Začal tak pracovať ako nosič na Téryho chate vo Vysokých Tatrách a neskôr pracoval ako železničný robotník vo Važci. Následne bol internovaný v tábore nútených prác, odkiaľ sa mu v lete 1944 podarilo ujsť. Ukrýval sa na Važeckej chate vo Vysokých Tatrách aj s ďalšími prenasledovanými.
V auguste 1944, v čase intenzívnych príprav ozbrojeného povstania, sa zapojil do partizánskeho hnutia. Dňa 22. septembra 1944 sa stal príslušníkom partizánskeho oddielu Vysoké Tatry, v ktorom pôsobil ako lekár. V oddieli pôsobila ako ošetrovateľka aj jeho manželka Viola. Svoj posledný tatranský výstup uskutočnil 7. novembra 1944 na počesť výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Na Kriváni spolu s ďalšími partizánmi vztýčili navzdory nemeckej okupácii krajiny červenú zástavu. Ako partizánsky lekár 5. januára 1945 ošetril aj zajatého zraneného nemeckého vojaka. Ten po niekoľkých dňoch z partizánskej základne ušiel. Na Grúnik pod Kriváňom, kde mali partizáni bunkre, priviedol trestnú jednotku SS z Važca. Nemci dňa 14. januára 1945 okolo 18. hodiny obsadili celý Grúnik. Neďaleko bunkra tak dňa 14. januára 1945 v prestrelke padol Zoltán Brüll aj so všetkými zranenými, ktorých ošetroval. Zasiahnutý bol do hrude a ranu si ešte stihol sám ošetriť.
Pochovaný bol v spoločnom hrobe na cintoríne v Liptovskej Kokave. V septembri 1946 bol exhumovaný a pochovaný na židovskom cintoríne v Lučenci.
V roku 1966 bola na jeho rodnom dome v Lučenci odhalená pamätná tabuľa. Bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939 a Radom SNP I. triedy in memoriam.
Odporúčam, aby ste si pozreli nielen tento, ale všetky sfilmované príbehy tohto projektu. Ešte v roku 1976 režisér Jozef Režucha natočil film s názvom „Do posledného dychu“. Je to sfilmovaný príbeh nemeckého antifašistu Hansa Schwarza, hlavne jeho pôsobenie na Slovensku. Aj tento hrdina sa počas SNP zúčastnil bojov v okrese Poprad a ako príslušník partizánskej brigády Jánošík padol dňa 2. septembra 1944 pri Hranovnici, kde je aj pochovaný.
Každá doba má svojich hrdinov. Aj Slovenské národné povstanie malo tých svojich. Som hrdý na to, že aj u nás pod Tatrami sme mali svojich hrdinov. Boli to nielen Brüll a Schwarz, ale mnohí ďalší. Uvediem len zopár mien, ktorých príbehy by určite stáli za sfilmovanie. Napríklad Pavol Bilík, Ján Rašo, Štefan Morávka, Michail Adolfovič Tatur, Ladislav Pfliegel, Leonid Filipovič Kotljarevskij a mnohí iní. Všetky príbehy týchto obyčajných a odvážnych ľudí by sa mali navždy zachovať v našej pamäti ako memento a zároveň, aby sme na nich nikdy nezabudli.

Marcel MANIAK, autor je amatérsky vojnový historik

Zoltán Brull. Snímka: archív Marcela Maniaka

Zoltán Brull. Snímka: archív Marcela Maniaka