Zaspomínajú si na domov, ktorý im tatrovkami zrovnali so zemou

Túto sobotu sa stretnú rodáci z Blažova, Blažovskej Doliny a Čerteža, aby si pripomenuli rodnú obec po 64 rokoch od jej prvého násilného vysťahovania.

Príroda v okolí bývalého Blažova. Snímka: blazov.sk.

Príroda v okolí bývalého Blažova. Snímka: blazov.sk.

„Ľudia prichádzajú zo širokého okolia, stretávajú sa celé rodiny, priatelia, známi, opečú slaninu, pospomínajú si na Blažov,“ hovorí iniciátorka stretnutí Katarína Svitanová.
Dôchodcovia o paličkách spomínajú na detstvo a svojim potomkom rozprávajú o pekných chvíľach na dedine aj o násilnom vysťahovaní. Mnohí si poplačú. Svoje príbytky museli opustiť, aby mohli komunisti vytvoriť Vojenský výcvikový priestor Javorina.

Stretnutia sú už tradíciou
Program sa začne o 10.00 h svätou liturgiou v kaplnke vedľa starej fary. Po liturgii sa účastníci presunú oproti cez cestu k bývalému gréckokatolíckemu chrámu a cintorínu. Tam si uctia svojich predkov panychídou – pobožnosťou za zosnulých. Autobus, ktorý vezie na stretnutie ľudí zo Žakoviec, sa ešte po ceste do Blažova zastaví v bývalej osade Blažovská Dolina. Tí, ktorí majú korene v osade Čertež, sa už individuálne po liturgii vyvezú terénnymi autami do ťažko prístupnej osady. „Čertež má svoju idylku. Tam už nie je nijaká stopa po stavbe, zachovali sa len pivnice,“ hovorí Svitanová. Myšlienka stretnutí sa zrodila pred 15 rokmi. „K 50. výročiu prvého násilného vysťahovania obce som niečo také chcela urobiť. Pridali sa aj ďalší nadšenci. S pomocou dobrých ľudí sa nám podarilo pozháňať materiál a postavili sme kaplnku,“ hovorí Svitanová. Na prvé stretnutie prišlo okolo dvoch tisícok ľudí. „Bolo to ohromné množstvo, slzy mi vyšli do očí a nemohla som ani slova vypovedať, keď som to videla. Hneď tam sme sa dohodli, že to skúsime aj na ďalší rok, až sa z toho stala tradícia,“ pokračuje Svitanová. Stretnutia sa uskutočňujú každú prvú augustovú sobotu v roku, na koré prichádza 300 – 500 ľudí zo širokého okolia, Okrem spomienok sa rodáci rozprávajú aj o reštitúcii majetkov. „Vždy je to aj o tom, že informujeme ľudí o doterajšom stave. Boli časy, keď sme informovali, aký je postup reštitučných nárokov a aký je postup po schválení reštitúcie. Luďom sme rozdávali materiály,“ vysvetľuje Svitanová.

Zvyšky podlahy blažovskej cerkvi. Snímka: www.blazov.sk

Zvyšky podlahy blažovskej cerkvi. Snímka: www.blazov.sk

Peniaze majú iba z ofery
Obnovu kaplnky a celoročnú údržbu či kosenie trávy má v réžii občianske združenie Gréckokatolíci v Žakovciach. Finančné zdroje má iba z tzv. ofery, na ktorú sa ľudia poskladajú počas svätej liturgie. Ľudia, ktorí chodia do Blažova robiť, robia zdarma. „Pozvaní sú nielen rodáci, ale všetci dobrí ľudia, naši priatelia, aj tí, ktorí nám fandia a aj tí, ktorí chcú vidieť, ako vyzerá spomienkové stretnutie,“ hovorí Svitanová.

O Blažove bude čoskoro aj kniha
Blažov a osady Blažovská Dolina a Čertež vysťahovali na dvakrát. V roku 1952 presťahovali obyvateľov do Hencoviec pri Vranove nad Topľou. Blažovským roľníkom sa v bytovkách nepáčilo, tak sa napriek zákazu rozhodli vrátiť domov a život sa na dva roky vrátil do starých koľají. „V roku 1954 to mali komunisti pripravené inak. Prišli vojaci s tankami a tatrovkami, vytiahli ľudí von a pred vlastnými očami im zbúrali domy. Blažovčania si mohli vybrať, či pôjdu do Žakoviec alebo Sobraniec. A vybrali si Žakovce, lebo to nebolo ďaleko a páčilo sa im prostredie,“ hovorí Michal Vadrna, autor plánovanej knihy o Blažove. História Blažova s príbehmi pamätníkov by mala vyjsť na jeseň. Jana TOMALOVÁ

Žena v blažovskom kroji. Snímka: blazov.sk.

Žena v blažovskom kroji. Snímka: blazov.sk.