Historický kalendár – 38. týždeň

» 21. septembra zomrel vlastivedný pracovník, múzejník a lekár Eduard Daits (7. 12. 1853 Rudňany – 21. 9. 1931 Poprad-Veľká). Študoval v Spišskej Novej Vsi na gymnáziu a na lekárskej fakulte univerzity v Budapešti, ktorú ukončil v roku 1877. Od roku 1879 trvalo pracoval ako mestský lekár vo Veľkej, kde ho mesto za jeho aktivity v spoločenskom, kultúrnom i hospodárskom dianí zvolilo za čestného občana. Bol jedným zo zakladateľov a organizátorov domácej výroby tatranských suvenírov z dreva, textilu, kovu a keramiky pod firmou Tatra vo Veľkej. V roku 1881 sa stal predsedom Spoločnosti Velického tatranského múzea, a tým aj jedným zo spoluzakladateľov Tatranského múzea vo Veľkej, pre ktoré zozbieral množstvo turistických exponátov, bohatú zbierku keramiky a rozsiahlu botanickú a entomologickú zbierku. Pôsobil ako kustód mineralogických zbierok a dlhé roky ako riaditeľ múzea. Bol aktívnym členom výboru Uhorského karpatského spolku, členom Spolku spišských lekárov a lekárnikov. V rokoch 1904 až 1910 zastával funkciu predsedu v obnovenom mužskom Velickom spevokole.

» Už 695 rokov má prvá písomná zmienka o obci Lučivná. Za prvú doloženú písomnú správu o obci Lučivná sa považuje názov obce „Lutzina“ v listine Spišskej Kapituly z 22. septembra 1321. Spišská Kapitula v nej svedčí, že Dionýz, syn Bohumíra z Liptova, daroval so súhlasom svojich príbuzných pri vstupe do kláštora na Skale útočišťa kartuziánom svoj dedičný majetok – (Vyšnú) Šuňavu. Pri vytyčovaní hraníc darovanej obce sa spomínala hranica zeme, ktorá viedla k istej skale oddeľujúcej chotár Štrby a Lučivnej. Zo stredovekých dejín sa veľa dokumentov k obci nezachovalo aj z toho dôvodu, že archív štiavnického opátstva, ktorý by mal obsahovať najpočetnejšie údaje, bol po 2. svetovej vojne barbarsky zničený. Začiatkom 70-tych rokov 19. storočia zriadil Donát Váradi-Sakmári v obci Lučivná kúpele. V Lučivnej sa už od 16. storočia nachádzala poštová stanica na trase medzi Bratislavou a Košicami.

» 720 rokov od prvej písomnej zmienky uplynie tohto roku o obci Vojňany, do roku 1948 známej ako Krig. Najstaršia písomná zmienka o Vojňanoch sa nachádza v listine z 26. septembra 1296, kde sa spomína obec ako Kyrig a na jej území aj potok Belá (dnešný Vojniansky potok). Pôvodné slovanské osídlenie bolo pričinením Hrhovských zmenené nemeckou kolonizáciou koncom 13. storočia. Vojňany boli súčasťou Spišskej stolice a od 19. storočia Spišskej župy. Od 1. mája 1894 až do 31. decembra 1922 boli Vojňany súčasťou Slúžnovského úradu v Kežmarku. Do roku 1960 boli Vojňany súčasťou okresu Kežmarok a Košického kraja. Po tomto roku okres Kežmarok zanikol a Vojňany sa stali súčasťou okresu Poprad a Východoslovenského kraja až do roku 1996, kedy bol okres Kežmarok opäť vyčlenený, no zároveň začlenený do Prešovského kraja. Prvým známym richtárom, ako to potvrdzuje Spišská Kapitula 13. augusta 1317, sa vo Vojňanoch stal obuvník Helbrand, obyvateľ Levoče.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.