Pikošky z našej histórie: To bol výcvik!

Článok v Časopise turistů č. 10/1891 ma zaujal najmä pre zaujímavý výkon istých vojakov. Deň predtým som si prečítal, že testami pre službu v armáde neprešli štyri pätiny uchádzačov…
Horský výcvik absolvoval v Tatrách v roku 1890 Slovácký prapor myslivecký č. 32. Ten prešiel cez Poľský hrebeň. Dôstojnícky zbor usúdil, že na mužstvo možno klásť ešte vyššie nároky a tak v roku 1891 zvolil túto trasu:
Dňa 3. augusta vyšiel prápor z Kežmarku, pochodoval cez Poprad, Veľkú a Smokovec k Rainerovej útulni. Pokračoval 4. augusta okolo Obrovského vodopádu, cez „Jazernú stenu“ k Piatim jazerám (Päť spišských plies), prešiel Sedielko a Javorovou dolinou dorazil do Javoriny. Do Kežmarku sa vrátil 5. augusta cez Kopské sedlo, okolo Bielych plies a Zeleného plesa.

Prešli sedem snehových polí, v ktorých vysekali celkom 358 schodov, pod Sedielkom naťahali fixné laná. V Sedielku oslovil vojakov veliteľ mjr. Dragoni, ktorý svoj príhovor začal po nemecky, pokračoval česky a skončil maďarsky. Do Sedielka sprevádzali jednotku horskí vodcovia Uhorského karpatského spolku, kde sprievodcovskú štafetu prevzali hájnici kniežaťa Kristiána Krafta von Hohenlohe. Pochodový čas bol 38 hodín, pričom vojaci prešli 115nú výzbroj (pušky a náboje) a bojový výstroj. Vojenské bolo aj stravovanie v dvojnásobnej dávke potravín a pálenky. Zásoby si mužstvo nieslo samo. Nocovanie bolo pod holým nebom, no a ako sa dozvedáme, morálka mužstva bola vysoká. Možno to bolo aj onou dvojnásobnou dávkou pálenky, lebo sa nepodarilo zistiť, aká bola normálna dávka…
Ale bez irónie, výkon, pred ktorým treba dať klobúk dolu!

Mikuláš Argalács, autor je publicista