Novolesňan získal prestížnu cenu

Uplynulý štvrtok odovzdávala Slovenská komora architektov ceny pre najlepšie diela minulého roka. „Slovenského Oscara za architektúru“ si odniesol aj zástupca nášho regiónu Tomáš Bujna.

Tomáš Bujna (vpravo) počas odovzdávania ceny CE.ZA.AR 2016. Reprofoto: red

Tomáš Bujna (vpravo) počas odovzdávania ceny CE.ZA.AR 2016. Reprofoto: red

Už pred časom sme vás na stránkach našich novín informovali o prestavbe stredovekého kostola v Brutovciach, pod ktorú sa podpísal novolesniansky architekt Tomáš Bujna. Nový vzhľad a funkčnosť kostola zaujala odborníkov natoľko, že práve toto dielo sa dostalo medzi trojicu nominovaných na Cezaara, prestížne ocenenie, ktoré každoročne získajú len tí najlepší z celého Slovenska. Na slávnostnom galavečere, ktorý v priamom prenose uplynulý štvrtok vysielala aj Dvojka, bol napokon práve Tomáš Bujna tým, kto si spomedzi nominovaných odniesol Cezaara domov v kategórii Obnova a prestavba.

Odmena za úskalia
„Je to príjemné ocenenie, ktoré je zadosťučinením za všetky úskalia, ktoré táto práca prináša. Je to známka toho, že nastúpená cesta alebo smerovanie, ktorými som sa vydal, sú správne,“ povedal T. Bujna pre Podtatranské noviny. „Do rekonštrukcií často výrazne zasahujú pamiatkari a investori ich tendenciám ľahko podľahnú. Pre voľbu správneho prístupu v tejto kategórii neexistuje obecný recept. A tak nám neostáva nič iné, ako postupovať nielen na základe poznatkov o danej stavbe, ale i vnútorných pocitov. A svoj zámer predovšetkým dôsledne realizovať,“ vysvetlil český architekt Jan Šépka, člen medzinárodnej poroty. Tomášovi Bujnovi sa tak podarilo nájsť stred medzi zámerom investora, pripomienkami pamiatkarov a zároveň si presadiť vlastnú víziu toho, ako by prestavba kostola v Brutovciach mala vyzerať.

Interiér kostola v Brutovciach po rekonštrukcii. Snímka: Stano Dubík

Interiér kostola v Brutovciach po rekonštrukcii. Snímka: Stano Dubík

Doplnky od Kežmarčana, dvere z Lendaku
Medzi novinkami, ktoré po rekonštrukcii Brutovčania vo svojom kostole nájdu, sú napríklad aj vyhrievané lavice či teplo, ktoré namiesto z podlahy prichádza zhora, spod chóru. „Našiel som jednu fóliu, ktorá sa dáva aj pod drevené podlahy. Funguje na princípe infražiarenia a vyhrieva lavicu,“ približuje Bujna. Za zmienku stojí aj fakt, že niektoré doplnky – napríklad ručne kované kľučky – zhotovil pre tento projekt Kežmarčan, a tie zaujali aj samotnú porotu. Pochádzajú totiž z dielne kováča Michala Gemzu. Zároveň dvere vznikli v stolárstve v Lendaku. V rámci rekonštrukcie došlo aj k položeniu novej podlahy či oprave stien, keďže vnútri kostola bola omietka nasiaknutá vlhkosťou. „Veľmi sa z toho teším a som až prekvapený, ako to dobre vyzerá,“ zhodnotil pred časom pre Podtatranské noviny aj samotný investor prestavby, miestny kňaz Pavol Zať­ko.

Mária Mlaková