Pikošky z histórie: Vrahovia z pražských salónov

Ilustračná snímka: mam

Ilustračná snímka: mam

Keď ste v prvých augustových dňoch roku 1927 otvorili ktorýkoľvek z českých denníkov, určite ste v niektorom z titulkov našli meno Vörösmártyová. No a k tomu aj slovíčka ako vražda, záhadná smrť a pod. Niekoľko dní plnil smutný príbeh tejto dôverčivej dámy z Košíc novinové stránky, lebo deň po dni ponúkali policajti nové a nové zistenia, novinári nové a nové uhly pohľadu…, no veď, uhorková sezóna a v nej také sústo! Čo toto všetko má spoločné s Tatrami? Čítajte!

Margita sa z Prahy rodine do Košíc neozvala takmer rok, jej švagor Sikorski, ktorý s ňou bol údajne v kontakte, skôr odpovede zahmlieval. Ozvali sa aj americké úrady, ktoré pátrali, hoci z iných dôvodov, tiež po Vörösmartyovej. Tej sa okamžite po začatí pátrania okrem Sikorského ustálili aj mená: MUDr. Klepetář a Ján Michalko. Ten posledný menovaný, nádejný politik, novinár, ale úspechom, slávou a peniazmi opojený najmä vymetač salónov a dámskych spální. Do oka mu padlo Vörösmártyovej dedičstvo z USA a šiel až tak ďaleko, že kvôli nemu zinscenoval aj sobáš. V už vtedy pomerne liberálnom Česku sa na nejaké konvencie veľmi nehľadelo a tak bol sobášiacim pán doktor. Teraz už „pani“ Margita bola síce zaľúbená (tomuto stavu aj primerane zblbnutá), ale pomaly z toho precitala. Od „manžela“ Jána chcela späť 50-tisíc, ktoré z nej oným sobášom-nesobášom vylákal. Peniažky však už neboli, no bolo tu rozhodnutie zbaviť sa Margity. Šikovný manipulátor Ján zainteresoval svojich dvoch kumpánov. Margitu vylákali do Tatier (Michalko pochádzal z Važca, kde aj žili jeho rodičia) a cestou zo Štrbského Plesa do Važca (!!!)  ju zavraždili.

Surovosť Michalku však bola neuveriteľná. Po čase pochopil, že vody Váhu by mohli mŕtve telo odkryť, preto sa kumpáni vybrali do Tatier opäť. Michalko rozkladajúce sa telo (podľa výpovedí Sikorského) rukami doslova roztrhal a všetci traja potom jeho časti rozniesli okolo chodníka. V lese však „zabudli“ časť skalpu lebky s vlasmi a tri kosti… Celý prípad bol ukážkou kvalít pražskej kriminálky a jej mord party. Súd sa začal 3. mája 1928. Obžalovaní krútili tak, že aj riadne pokrútený paragraf bol popri nich priamkou. Po osemnástich dňoch zazneli verdikty: Michalko trest smrti, Klepetář doživotie a Sikorski 15 rokov. Odvolací súd zmenil absolútny trest na doživotie a zmiernil tresty aj obom komplicom. Len pre zaujímavosť: Michalko „sedel“ v Leopoldove, utiekol pri americkom bombardovaní v roku 1944 – a odvtedy o ňom nik nepočul. No a aj po rokoch aj experti v kriminalistike konštatovali: „Jak skutečně probíhaly poslední hodiny života Margity Vörösmartyové, si vrazi odnesli na onen svět.“

Mikuláš ARGALÁCS, autor je publicista