Mestské školy plnia deti z dedín

V mestských školách pribúdajú deti z dedín. Spôsobuje to aj ministerstvo, tvrdí odborníčka.

Ilustračná snímka: archív PN

Ilustračná snímka: archív PN

V posledných rokoch zaznamenáva Školský úrad Veľký Slavkov, pod ktorý patria takmer všetky základné školy v okrese Poprad, s výnimkou miest, ako aj časť obcí z okresu Kežmarok, odliv časti detí do mestských základných škôl. Nepriamo to potvrdzujú aj počty žiakov v popradských mestských základných školách. V Poprade nastúpilo do základných škôl v tomto roku 4 327 žiakov, z nich až 947 boli deti z okolitých obcí, čo sú prakticky dve priemerné plnoorganizované školy. Vlani zo 4 250 žiakov dochádzalo do popradských škôl 901 detí. Podľa vyjadrenia mesta dôvodom je, že veľa Popradčanov si postavilo domy v blízkych obciach, ale deti nosia naďalej do popradských škôl. Aj keď i to môže byť dôvodom rastúceho počtu detí z obcí v mestských školách, príliv detí z obcí má podľa vedúcej Školského úradu Veľký Slavkov Aleny Madzinovej na svedomí aj iný fenomén.

Viacero škôl je už čisto rómskych
V dedinských školách pribúda podľa nej podiel rómskych detí, ktoré svojím počtom v mnohých triedach už prevažujú. Niektoré zo škôl sa už skôr stali stopercentne rómskymi a ďalšie sa k tomuto stavu rýchlo blížia. Aj keď oficiálne neexistujú štatistiky o etnickom zložení žiakov, príkladom takýchto rómskych škôl sú podľa Madzinovej obce Gerlachov, Lučivná, Vydrník, Jánovce či Hranovnica. Veľmi nepriaznivá situácia na začiatku tohto školského roku vznikla napríklad v Ľubici či Švábovciach, kde zaznamenali výraznejší odchod detí do mestských základných škôl. Jeden dôvod, ktorý pretrváva už dlhšie, je podľa Aleny Madzinovej ten, že kým „mladé, inteligentné a talentované ženy rodia menej detí a budujú si svoju kariéru, ženy s minimálnymi duševnými a mentálnymi schopnosťami rodia deti ako na páse, deti budúcich poberateľov sociálnych dávok.“ Druhý moment, ktorý podľa Madzinovej v poslednom období urýchľuje proces vytvárania tohto fenoménu v obciach je to, že rezort školstva má predstavu, aby deti, ktoré sú aj na hranici mentálnej retardácie, boli viac začleňované do bežných tried. V minulosti tieto deti po odborných testovaniach patrili do špeciálnych a špecializovaných tried a v nich mohli zotrvávať aj niekoľko rokov. Dnes už to neplatí. Počet týchto detí v triedach je dvojtretinový aj trojštvrtinový, v porovnaní s ostatnými deťmi v triedach. To má podľa nej dopad na kvalitu vzdelávania, pretože aj keď učiteľ má mať individuálny prístup k žiakom, tak vzdelávacie tempo, metódy a formy vzdelávania musí prispôsobiť väčšine žiakov, ktorá sa v triedach nachádza. Z tohto dôvodu rodičia ostatných detí nesúhlasia s takýmto spôsobom vzdelávania a svoje deti berú a hľadajú iné riešenia v blízkych mestských školách.

Ilustračná snímka: archív PN

Ilustračná snímka: archív PN

Integrácia spôsobuje väčšiu segregáciu
Táto snaha ministerstva je podľa Madzinovej zakomponovaná aj v dokumente Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania 2016-2020. „Myslím si, že je to preto, lebo ministerstvo sa domnieva, že takýchto žiakov v triedach máme päť-šesť. V takomto prípade učiteľ ešte zvládne vzdelávací proces individuálnym prístupom. Takto sme učili doposiaľ a niekde sa tak učí aj dnes. Avšak nové prístupy v zaraďovaní väčšieho počtu ťažko vzdelávateľných žiakov do bežných tried narúšajú celý vyučovací proces. Nenahovárajme si, že tieto deti raz prekonajú svoju istú obmedzenú hranicu vzhľadom na ich mentálnu úroveň, ako aj vzhľadom na to, s akými mentálnymi poruchami sa rodia,“ uviedla Madzinová.
Tým, že snaha ministerstva školstva smeruje k väčšiemu začleňovaniu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných tried, podľa Madzinovej vytvára, resp. vytvorí, ešte väčšiu segregáciu, pretože rodičia vidia, ako sa vyvíja celý proces vzdelávania a nesúhlasia, aby ich deti chodili do takejto triedy či školy, kde sa ich deťom nedostáva patričnej pozornosti. Podľa nej by k čiastočnému ozdraveniu tohto procesu pomohla aj úprava jednej vety v školskom zákone, ktorá hovorí, že špecializované triedy sa môžu vytvárať len na dobu jedného roku. Ak by sa toto obmedzenie odstránilo, skupina žiakov s nižšími vzdelávacími schopnosťami by sa zaradila práve do takýchto tried s osobitným prístupom podľa vzdelávacích možností konkrétnych žiakov.
Rodiča, ani jeho dieťa, nemôže nikto nútiť, aby zotrvával v škole, ktorá mu neposkytuje štandardné vzdelávanie prispôsobené väčšine populácie. Mnohé deti budú takýmto spôsobom vytlačené do miest, čo niektorým môže spôsobovať ďalšie problémy, ako sú zvýšené nároky na cestovné, na čas tohto dieťaťa, obmedzovanie v jeho záujmovej činnosti a tvorivosti v ľudových súboroch, na tréningoch hasičských a iných športových družstiev, ktoré reprezentujú vlastnú obec. Na snahu o prílišnú korektnosť tak v konečnom dôsledku doplatia nielen deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj tie ostatné.

Ministerstvo zmeny nechystá
Zámerom ministerstva školstva, vedy a výskumu je inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti, a určite nie podpora diskriminácie. To, že zákonný zástupca uplatňuje svoje právo na výber školy pre svoje dieťa, nie je diskriminácia, je to jeho slobodné rozhodnutie. Na druhej strane je realita taká, že vplyvom demografického vývoja sa v školách v určitých lokalitách zvyšuje počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo ale neznamená, že nie je zabezpečený rovnoprávny prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, uvádza sa v stanovisku ministerstva školstva. Žiaci v tzv. hraničnom pásme mentálnej retardácie nie sú žiakmi so zdravotným postihnutím a teda nemôžu byť zaraďovaní do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, uvádza sa ďalej v stanovisku ministerstva. O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. V stanovisku sa ďalej uvádza, že ministerstvo školstva neuvažuje nad prehodnotením právnych predpisov, ale zameriava sa na podporu inkluzívneho vzdelávania vo všetkých oblastiach, vrátane ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, finančnej a materiálno-technickej podpory. Rastislav OVŠONKA