Znovuobjavili obrazy našich richtárov z 18. storočia

Dlhé roky boli v zabudnutí. Dnes môžeme spoznať podobizne prvých richtárov Provincie XVI spišských miest z roku 1775.

Poprad. Snímka: archív

Poprad. Snímka: archív

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi po rokoch vytiahlo z depozitu unikátnu kolekciu 26 obrazov, na ktorej sú namaľovaní aj 16 richtári Provincie XVI spišských miest z roku 1775. Podľa Miroslava Števíka z Múzea Spiša, o obrazoch sa vedelo, avšak nebola im venovaná pozornosť, keďže Múzeum Spiša malo viac prírodovedný charakter. Po rekonštrukcii objektu bývalého Provinčného domu, kde dnes sídli múzeum, sa pripravuje nová historická expozícia, ktorá bude zameraná práve na obdobie Provincie XVI spišských miest (1774 – 1876). „Postupne sa začali reštaurovať mimoriadne cenné obrazy z roku 1775. Sú to obrazy prvých funkcionárov a richtárov Provincie, ktorí boli zvolení v prvých voľbách po vzniku Provincie v roku 1775. Je to mimoriadne cenná kolekcia obrazov. V budúcnosti budú visieť v bývalej rokovacej miestnosti Provincie. Tento rok pôjde na reštaurovanie šesť obrazov. Cieľom Múzea Spiša je, aby boli zreštaurované všetky obrazy a potom už budú umiestnené v stálej expozícii,“ uviedol Miroslav Števík.

Prvé vyobrazenie popradských richtárov

Popradski richtari

Richtári Veľkej Jakub Meltzer, Popradu Adam Boesz, Stráží pod Tatrami Ján Kirner, Spišskej Soboty Ján Juraj Liedemann a Matejoviec Juraj Raab z roku 1775. Snímka: Zbierka Múzea Spiša, Monika Dobšinská

Pre mesto Poprad, vrátane všetkých jeho častí, ktoré boli v minulosti samostatnými mestečkami, ale aj ďalšie sídla ako Spišská Belá, Vrbov, Ľubica či už zaniknuté Ruskinovce, je táto kolekcia obrazov podľa Števíka mimoriadna vzácnosť, „pretože podoby richtárov zo starších období sa nezachovali.“ Potvrdzuje to aj Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove, podľa ktorej v prípade Popradu s najväčšou pravdepodobnosťou ide o najstaršie vyobrazenie predstaviteľov samosprávy. Existenciu obrazov predstavil Miroslav Števík v sobotu počas konferencie Spišského dejepisného spolku, ktorá bola venovaná novým poznatkom z histórie mesta Poprad. Konferencia sa konala pri príležitosti 70. výročia vytvorenia veľkého Popradu a 760. výročia prvej písomnej zmienky o Poprade. Pre väčšinu prítomných bola informácia o existencii kolekcie novinkou. Zaujímavosťou obrazov je i to, že nikdy potom, až do definitívneho zániku Provincie v roku 1876, nebola namaľovaná podobná kolekcia richtárov.
„Je zaujímavé, že Provincia existovala vyše 100 rokov, ale už sa nezachovala žiadna podobná kolekcia obrazov. Aj preto je to výnimočné. Jediné, čo sa dopĺňalo, boli obrazy kráľovských administrátorov,“ dodal Števík. Mesto Poprad má vďaka dochovanej kolekcii obrazov richtárov Provincie XVI spišských miest z roku 1775 dochovanú podobizeň starostov Popradu – Adama Boesza, Veľkej – Jakuba Meltzera, Spišskej Soboty – Jána Juraja Liedemanna, Matejoviec – Juraja Raaba a Stráží pod Tatrami – Jána Kirnera.

Stráže sú zrejme o rok staršie
Konferencia bola podľa predsedu Spolku Ivana Chalupeckého organizovaná s jasným zámerom prezentovať nové poznatky z histórie Popradu. „Zaujímavá prednáška bola o zdravotníctve a nemocnici v Poprade, o čom nebolo veľa poznatkov. Myslím, že stálo zato, zorganizovať túto konferenciu,“ uviedol Chalupecký. Všetky prednášky budú publikované v ročenke Spolku. Aj na konferencii odzneli viaceré nové poznatky, ktoré budú predmetom polemík aj do budúcnosti. Príkladom je prvá písomná zmienka o Strážach pod Tatrami, ktorá sa datuje rokom 1276. Podľa Miroslava Števíka sa nesprávne interpretuje jedna listina z roku 1275, kde sa podľa neho prvýkrát spomínajú Stráže. To, že boli niektoré prednášky polemické, je podľa Zuzany Kollárovej len dobré. Zaujímavé bolo podľa nej sledovať aj názory viacerých prítomných na okolnosti tvorby erbu mesta Poprad, keďže viacerí prítomní boli aktívnymi účastníkmi procesu pri jeho schvaľovaní v 90-tych rokoch a na začiatku tretieho tisícročia. Tému predstavil autor popradského erbu heraldik Ladislav Vrteľ. Verejnosť mala prvýkrát možnosť vidieť aj doteraz nepublikované návrhy popradského erbu od 70-tych rokov minulého storočia. Konečnú podobu erbu s dvoma prekríženými šípmi, ktorý mesto v súčasnosti používa, schválilo mestské zastupiteľstvo až v roku 2003. Dovtedy používal Poprad erb, ktorému dominovala postava sv. Egídia, čo však podľa heraldikov nebolo vhodné riešenie. Rastislav Ovšonka