Udalosti z roku 1944 v Liptovskej Tepličke sú stále aktuálne

V obci Liptovská Teplička a jej okolí sa v rokoch 1944 – 1945 odohrali mnohé udalosti, ktoré rezonujú aj po 72 rokoch. Obec leží na rozhraní Liptova, Horehronia a Spiša, preto sa svojou polohou ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania dostala do pozornosti partizánov.

Liptovská Teplička. Snímka: rov

Liptovská Teplička. Snímka: rov

V jej okolí sa rozprestierajú rozsiahle horské masívy Nízkych Tatier. Tie v zime na prelome rokov 1944 a 1945 poslúžili mnohým partizánskym skupinám ako operačný priestor pre svoju činnosť. Odtiaľ partizáni uskutočňovali svoje akcie smerom na Poprad, Brezno a Liptovský Mikuláš. Aj po mnohých desaťročiach od skončenia 2. svetovej vojny možno nájsť v okolí tejto obce mnohé pamiatky na SNP.
Ešte začiatkom roka 2015 sa mi do rúk dostalo špeciálne vydanie časopisu „Praktická elektronika a rádio“ z roku 2002. V článku „Zpravodajské prostředky GRU“ sa uvádza aj informácia, že pri Liptovskej Tepličke bola po roku 1945 pri exhumácii hrobu partizána nájdená rádiostanica. Táto rádiostanica pochádza z obdobia SNP.

Pátranie začína
Samozrejme má táto informácia ihneď zaujala, keďže sa zaujímam o vojnovú históriu pod Vysokými Tatrami. Začal som teda pátrať po osudoch tejto rádiostanice. Moje prvé kroky viedli do obce Liptovská Teplička. Tam na moje prekvapenie nevedeli nič bližšie o tejto udalosti a disponovali taktiež len informáciami z uvedeného časopisu. Navštívil som Štátny archív MV SR v Poprade a Liptovskom Mikuláši. No ani tam som nenašiel žiaden údaj, ktorý by opisoval alebo spomínal nájdenie nejakej vysielačky v katastri Liptovskej Tepličky.
Obrátil som sa teda so žiadosťou o pomoc na Vojenský historický ústav v Prahe. Už dávnejšie som totiž vedel o tom, že v zbierke VHÚ Praha sa nachádza aj rádiostanica z obdobia SNP. Z VHÚ mi došla nasledujúca odpoveď: „V případě radiostanice, kterou zmiňujete, se jedná o sovětskou radiostanici SEVER, která vznikla v době blokády Leningradu úpravou předválečného typu OMEGA. Vyráběla se ve čtyřech verzích a používala se jako armádní i jako agenturní. Zatímco armádní stanice měly popisky v ruštině, u agenturních se používala angličtina. Sériová výroba byla zahájena v roce 1942 a do konce války bylo vyrobeno více než 7 000 stanic. Pro svoji spolehlivost, snadnost ovládání, snadné přenášení a ukrytí před nepřátelským pozorováním se stala oblíbenou i mezi československými vojáky v SSSR. Ve sbírce VHÚ se nachází radiostanice nalezená 1. 7. 1948 pastýřem u kostry neznámého vojáka z doby SNP v lese zvaném Peklanka mezi kótami 1505 a 1508 v oblasti Královej Hole, katastr obce Liptovská Teplička, okres Liptovský Sv. Mikuláš. Do sbírek VHÚ ji v srpnu 1948 předalo místní oddělení SNB Štrba“.
Na moju otázku, či spomínanú rádiostanicu mohli používať aj partizáni počas SNP, keďže v okolí Liptovskej Tepličky pôsobili v tomto období viaceré partizánske skupiny, mi odpovedali: „Stanici používali vojáci čs. paradesantní brigády, takže se jejich prostřednictvím mohla dostat do rukou partyzánů“.
Z VHÚ mi poslali aj fotografiu rádiostanice, ktorá bola nájdená pri Liptovskej Tepličke. Okrem toho som o pomoc požiadal aj Rádiomúzeum Valerija Gromova v Moskve a Múzeum rádioamatérstva E. T. Krenkelja v Moskve. Tam sa mi podarilo o tejto rádiostanici zistiť ešte niečo navyše: „Bola to najobľúbenejšia sovietska partizánska rádiostanica. Keďže rádiostanica bola vyrábaná aj v modifikácii s anglickým popisom, niektorých viedlo k názoru, že ide o kópiu americkej alebo anglickej rádiostanice. V skutočnosti to nebolo tak, anglický popis bol určený pre agentúru, aby v prvom momente oklamali nemeckú kontrašpionáž. V roku 1942 sa začal vyrábať modernizovaný model pod názvom „Sever – bis“. Po skončení vojny boli tieto rádiostanice používané geologickými expedíciami na Sibíru“.

Partizánska rádiostanica z Liptovskej Tepličky. Snímka: archív Marcela Maniaka

Partizánska rádiostanica z Liptovskej Tepličky. Snímka: archív Marcela Maniaka

Legenda 2. svetovej vojny – partizánska rádiostanica
Ako sa však táto rádiostanica dostala až k Liptovskej Tepličke a kto bol neznámy vojak, ktorý ju mal pri sebe? To sa nám s určitosťou už nikdy nepodarí zistiť. Ako je všeobecne známe, v okolí Liptovskej Tepličky a v priestore Kráľovej hole pôsobilo počas SNP viacero partizánskych skupín. Teoreticky sa tu táto rádiostanica mohla dostať práve prostredníctvom partizánov. Takmer počas celej doby, t. j. od septembra 1944 do februára 1945, v tomto priestore operovala partizánska brigáda Jánošík a partizánska brigáda Klement Gottwald. Spomínanú rádiostanicu používali príslušníci oboch partizánskych brigád. Okrem toho sa cez Kráľovu hoľu presúvalo alebo tu krátko pôsobilo množstvo ďalších partizánskych skupín. Takže v súčasnej dobe už nezistíme, či patrila niektorej partizánskej skupine a ak áno, tak presne ktorej.
Ďalšou možnosťou, ako sa tu mohla dostať, je aj tá, že patrila príslušníkom 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády. Túto možnosť potvrdil aj plk. Burian z VHÚ v Prahe. Paradesantná brigáda prešla po potlačení SNP do hôr, kde prešla na partizánsky spôsob boja. Dňa 29. októbra 1944 bola premenovaná na 2. čs. partizánsku brigádu gen. L. Svobodu. Takže nie je vylúčené, že vojak, ktorý mal túto rádiostanicu pri sebe, mohol byť aj príslušníkom 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády.
Poslednou možnosťou ako sa rádiostanica mohla dostať k Liptovskej Tepličke je, že patrila príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V priebehu februára a marca 1945 bolo z Popradu veliteľstvom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR vyslaných niekoľko prieskumných skupín. Tie sa mali dostať cez líniu frontu a na Liptove sa spojiť s partizánmi. Nie je teda vylúčene, že niektorá prieskumná skupina mohla naraziť na nejakú nemeckú jednotku a v prestrelke mohli stratiť radistu.
Ako som už vyššie spomínal, pôvod tejto konkrétnej rádiostanice a komu presne patrila už nevypátrame. Jedno je však isté – táto legenda 2. svetovej vojny sa počas SNP používala aj v našom regióne. Vznikla a začala sa používať už počas blokády Leningradu, s obľubou ju používali velitelia frontov a armád, priezvedné skupiny, batérie sovietskych raketometov „Kaťuša“ a takmer všetky partizánske jednotky na území ZSSR. Neskôr ju začali využívať aj príslušníci jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a partizánske skupiny nielen na Slovensku. Prešla všetkými bojmi počas Veľkej vlasteneckej vojny a dostala sa až k nám pod Vysoké Tatry. Dodnes je ako jediný exemplár uložená v archíve VHÚ v Prahe.

Jeden z mnohých padlých
Pri zisťovaní údajov o padlých nemeckých vojakoch počas SNP v podtatranskom regióne som natrafil na zaujímavý dokument. Je na ňom fotografia a informácie o nemeckom vojakovi, ktorý padol 18. decembra 1944 pri Liptovskej Tepličke. Momentálne v spolupráci s Bundesarchívom SRN zisťujem všetky údaje nielen o tomto padlom, ale aj o ďalších nemeckých vojakoch, ktorí padli v rokoch 1944 – 1945 v okresoch Poprad a Kežmarok. Zisťujem aj to, do akej jednotky bol zaradený. Na základe týchto zistení budeme vedieť, aké nemecké jednotky u nás počas SNP operovali a koľko nemeckých vojakov tu padlo. Keď bude bádanie ukončené, všetky výsledky taktiež zverejním. Marcel Maniak