Historický kalendár – 1. týždeň

3. januára zomrel obchodník a podnikateľ Viktor Koromzay (16. 3. 1839 Kežmarok – 3. 1. 1917 Kežmarok). Navštevoval stredné školy v Kežmarku a v Miskolci, za obchodníka sa vyučil v Kežmarku. Predával koloniálny tovar, porcelán a hračky, neskôr sa venoval hospodáreniu na svojom majetku. V roku 1874 s bratom Jurajom a T. Genersichom založil v Spišskej Belej továreň na spracovanie poľnohospodárskych plodín, najmä zemiakov na škrob, v roku 1887 založil škrobáreň v Spišskej Novej Vsi a v roku 1894 v Brodzanoch. V roku 1881 s bratmi J. a K. Weinom založil v Starej Ľubovni tkáčovňu. V novej továrni zamestnával vyše sto domácich tkáčov. V roku 1872 založil Kežmarskú banku, ktorá oživila aj činnosť kežmarskej sporiteľne. Okrem iného bol aj kurátor cirkevného zboru a členom školskej rady ev. lýcea.

3. januára 1937, pred 80 rokmi, sa odohrali prvé zápasy Štátnej ligy v ľadovom hokeji, v ktorej sa predstavil aj jediný slovenský zástupca HC Tatry. Išlo o prvú spoločnú česko-slovenskú súťaž o majstra republiky. V tento deň sa hrali prvé tri zápasy: SSK Vítkovice – AC Sparta Praha 1:1, AC Stadion České Budějovice – BK Mladá Boleslav 3:0 a HC Tatry – SK Slavia Praha 2:1. Prvý popradský gól v lige strelil Rudolf Tomašek, už v 15. sekunde zápasu. Druhý pridal Anton Luther.

5. januára zomrel lesný inžinier Ladislav Tokarčík (8. 3. 1917 Poprad – 5. 1. 1967 Košice). V roku 1946 získal titul lesného inžiniera. Zameriaval sa hlavne na ochranu lesnej a poľnohospodárskej pôdy, najmä na zahrádzanie bystrín vo vodohospodársky významných oblastiach a na protierozívne opatrenia. Skúmal vplyv lesného prostredia na poľnohospodársku produkciu. Bol autorom alebo spoluautorom odborných smerníc.

6. januára sa narodil pedagóg a organizátor materského školstva Ján Fábry (6. 1. 1827 Veľká – 27. 5. 1897 Dobšiná). Študoval vo Veľkej, Miškolci, Kežmarku, Berlíne a Budapešti. Známym sa stal ako priekopník organizovania materských škôl, pre ktoré tvoril učebnice a pomôcky. V Dobšinej, kde pôsobil ako učiteľ, založil materskú školu. Bol predsedom Červeného kríža, Spolku gemerských učiteľov, viceprezidentom Uhorského spolku materských škôl a neskôr jeho čestným členom. V roku 1873 bol na svetovej výstave vo Viedni vyznamenaný za projekt materskej školy.

6. januára sa narodil matematik, univerzitný profesor a priekopník fotografickej optiky Jozef Maximilián Pecval (6. 1. 1807 Spišská Belá – 17. 9. 1891 Viedeň). Študoval v Spišskej Belej, Kežmarku, Podolínci, Levoči, Košiciach a Budapešti. V roku 1828 bol promovaný za inžiniera a v roku 1835 získal doktorát. V roku 1840 urobil výpočet portrétového objektívu, zároveň vypočítal i krajinársky objektív. Podľa jeho výpočtov vyrobili prvý fotoaparát s ohniskovou vzdialenosťou 150 milimetrov na svete. Pecvalovým prínosom v optike bol matematický výpočet korekcie mnohých optických sústav. Vypracoval objektív osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Zdokonalil mikroskop a ďalekohľad. Prispel aj do rozvoja akustiky. Vytvoril vzorce pre stabilitu mostov, lanových dráh, výškových budov. V roku 1849 sa stal členom Akadémie vied vo Viedni a v roku 1873 členom Uhorskej akadémie vied v Budapešti.