Obec, ktorú nenašiel mor či cholera, má svoju knihu

Jedna z najmenších obcí na Spiši – obec Hradisko – má od Vianoc svoju monografiu.

Bývalý učiteľ v Hradisku Dominik Fujaš, starostka Stanislava Kellnerová a zostavovateľka monografie Zuzana Kollárová. Snímka: rov

Bývalý učiteľ v Hradisku Dominik Fujaš, starostka Stanislava Kellnerová a zostavovateľka monografie Zuzana Kollárová. Snímka: rov

Len týždeň pred sviatkami uviedli v miestnom obecnom dome do života publikáciu Hradisko – obec v lone Levočských hôr. Ide o vôbec prvú monografiu tejto obce v histórii. Autorskú trojicu Zuzana Kollárová, Marián Soják a Martina Šlampová neodradilo ani to, že obec má len sto obyvateľov. „Podľa mojich poznatkov to bola najmenšia obec, pre ktorú sme robili monografiu. Bola to naozaj výzva, pretože viacerí autori túto obec odmietli,“ uviedla pracovníčka Archívu Poprad Zuzana Kollárová, ktorá je spoluautorkou alebo zostavovateľkou približne 50 monografií obcí a miest v okresoch Poprad a Kežmarok.
Kým v prípade veľkých obcí a miest majú autori problém s tým, čo vybrať, pri malej obci bol problém vôbec pozháňať informácie. Celú svoju históriu bolo Hradisko malou obcou, takže bolo potrebné zozbierať každú informáciu. Najviac obyvateľov malo Hradisko na prelome 19. a 20. storočia, kedy tu žilo 199 obyvateľov. „Toto je možno signál aj pre ďalšie malé obce, že ľudia majú držať spolu, a aby vyvíjali aktivity hlavne v prospech samých seba,“ uviedla Kollárová. Zaujímavosťou Hradiska bolo, že nadriadené orgány sa v minulosti aj pokúšali poskytnúť obci nejaké dotácie, ale aj v zápisniciach zastupiteľstiev sa objavuje, že „sme malá obec, my nič nepotrebujeme.“ Môžeme predpokladať, že len málokto by hneď vedel, kde sa Hradisko nachádza. Ide o koncovú obec a možno povedať, že leží v horách. Možno aj preto mala v minulosti šťastie, že ju nepostihli morové či cholerové epidémie. Jednoducho si ich tu ani choroby nenašli.

Obec Hradisko má svoju prvú monografiu. Snímka: rov

Obec Hradisko má svoju prvú monografiu. Snímka: rov

„Pre našu obec to znamená mnoho. Je jedna z najmenších v okrese Kežmarok a mojou túžbou bolo, aby obec mala monografiu o svojej histórii. Dnes sa stal taký malý zázrak. Je to prvá monografia o obci a možno ďalších 750 rokov nebude ďalšia,“ povedala o publikácii starostka Stanislava Kellnerová. Aj keď ide o jednu z najmenších obcí na Spiši, prvá písomná zmienka o Hradisku pochádza už z roku 1264. Prvý po mene známy starosta obce bol Pavol Bosnyak z roku 1788. Podľa starostky bude monografia pre mnohých obyvateľov učebnicou dejepisu.

Pripravujú viaceré monografie
Monografia venovaná Hradisku je len jednou z kníh, na ktorých príprave sa v tomto období podieľajú pracovníčky popradského archívu. V najbližších dvoch rokoch by mali vyjsť monografie Lučivnej, Liptovskej Tepličky, Vysokých Tatier, Gánoviec, Štrby, Šváboviec či Veľkého Slavkova. Pre väčšinu obcí to bude vôbec prvá monografia. „Pre nás je každá práca veľkou výzvou. Na budúci rok majú oslavy Vysoké Tatry a Gánovce, takže to musí byť. Hotové sú aj texty a fotografie Lučivnej, už sa vyberá tlač. Podobne je na tom Liptovská Teplička,“ uviedla Kollárová.
V Lučivnej sa veľa zaujímavostí spája s miestnymi kúpeľmi. Tie pôvodne vznikli ako výletné či oddychové miesto vyššej vrstvy, odkiaľ vyrážali najmä na poľovačky. Ich história je spätá dokonca aj so štúrovcami, ktorí tu mali časté zastávky na ceste do Levoče. Navštevovali tu miestneho úradníka a buditeľa Ondreja Klonkaya, ktorý mal pekné dcéry. Jedinečnosť Lučivnej je aj v pošte, ktorá patrí k najstarším nielen na Spiši, ale v rámci celého Slovenska. Pošta v minulosti prepravovala nielen listy, ale slúžila aj na verejnú dopravu osôb. Obyvatelia Lučivnej si v minulosti uchránili poštu aj pred jej presťahovaním do Šuňavy.

Monografiu pripravuje aj Liptovská Teplička. Snímka: rov

Monografiu pripravuje aj Liptovská Teplička. Snímka: rov

O pričlenení k Popradu rozhodla cesta
Zaujímavú minulosť má aj Liptovská Teplička. Život v tejto obci bol podľa Kollárovej vždy veľmi ťažký. Až do roku 1960 obec patrila do okresu Liptovský Hrádok a hlavnou spojnicou bola železnica. Pri novom členení, keď sa rozhodovalo, či zostane v okrese Liptovský Hrádok alebo sa pričlení k Popradu, zavážilo hlavne to, že funkcionári Popradu prisľúbili Tepličanom cestné spojenie smerom na Poprad, čo sa aj splnilo. Išlo o cestu smerom na Vikartovce. Úvahy o pričlenení k Popradu pritom boli už v medzivojnovom období. Liptovská Teplička mala podľa Kollá­rovej šťastie na veľmi výrazné cirkevné osobnosti, ktoré boli činné nielen v obci, ale mali aj európsky až svetový rozmer. Veľký význam pre obyvateľov mal príchod rehoľných sestier v medzivojnovom období, ktoré vyučovali deti.
Novú monografiu bude mať aj obec Štrba, aj keď o Štrbe, ale možno ešte viac o Štrbskom Plese, už existuje viacero publikácií. „Pripravuje sa klasická monografia, keďže vôbec prvou obecnou monografiou na Slovensku bola práve Štrba, a to už v roku 1970. Odvtedy pribudli nové poznatky, zaujímavé budú nové zistenia zo Šoldova. Prekvapením pre viacerých bude možno aj to, že v minulosti sa Štrbänia zaoberali pltníctvom na Váhu. Trochu iný pohľad by chceli autori poskytnúť aj na Štrbské Pleso, nie z pohľadu jeho zakladateľov, ale z pohľadu pôvodných vlastníkov – štrbských urbarialistov. Rastislav OVŠONKA