O jednej záchrannej akcii

Ráno letel z Doliny Zeleného plesa (kežmarského) vrtuľník so známym bielo-červeným sfarbením. Zhoda náhod? Práve som čítal článoček o záchrannej akcii, ktorá bola z úplne iného súdka. Už len tým, že sa odohrala inde (v masíve Východnej Vysokej) a inokedy (v lete 1931), pričom o vrtuľníku v horách sa nikomu z aktérov ani nesnívalo. O to väčší obdiv si vtedajší záchranári zasluhujú.
Vtedy v auguste 1931 oznámil predseda Združenia pre záchrannú službu v Tatrách Informačnej kancelárii KČST v Starom Smokovci, že v severnej stene Východnej Vysokej je „v nebezpečí akási turistka“. Zostavila sa päťčlenná záchranná skupina, v ktorej boli okrem dvoch horských vodcov aj dôstojník z popradskej posádky a horolezec z Košíc, tajomník JAMES-u Oružinský so synovcom Hudymom.
Keď skupina prišla na miesto, štvorčlenná medzinárodná skupina horolezcov (Čech, Maďar, Poliak a Slovák, dnes teda Vyšegrádska štvorka) s turistkou na chrbte jedného z nich stúpala stenou. Záchranári z hrebeňa spustili „na povraze do hĺbky 60 m p. Hudymu“, ktorý sa lanom spojil so štvoricou a postihnutou turistkou. Na pomoc ešte prišla aj dvojica z Tatranského domova, z nej Dr. Reichart sa spustil k Hudymovi.
Zranenú turistku Halinu Jarzembovskú z Varšavy vyprosťovali zo steny od siedmej večer do druhej hodiny v noci. Zostup z hrebeňa Východnej Vysokej do Sliezskeho domu trval ďalšie štyri hodiny. Halina mala vlastne v tom nešťastí šťastie. Rozhodla sa pre túru z Prielomu hrebeňom na Východnú Vysokú, pričom sa pokĺzla a spadla do kuloáru asi 200 m hlboko. Sama už vystúpiť nedokázala, ale o pomoc nevolala…
Spravodajca týždenníka Vysoké Tatry uvádza, že doprava bola veľmi ťažká a životu nebezpečná, navyše komplikovaná dažďom a hmlou“.
Kým som dopísal, vrtuľník už bol dávno na ploche popradského letiska. Jeho akcia sa rátala na minúty. Záchranná akcia spred 86 rokov na dlhé hodiny – a predsa tým deviatim patrí môj väčší obdiv. (arg)