Poliaci mieria kvôli smogu za hranice

Slovenské ministerstvo životného prostredia pripravuje stratégiu zlepšenia kvality ovzdušia. Dôvodom je smog, ktorý v niektorých lokalitách prevyšuje 20-ročné rekordy.

Smog nad mestom Skawina v Malopoľsku. Snímka: Bogdan Chmelnycky

Slovenský smog je pritom maličkosťou v porovnaní s tým, ktorý už niekoľko rokov trápi južné Poľsko. Nielen v Krakove, ale aj v prihraničných horských rezortoch v poľských Tatrách a Pieninách úroveň prachu PM10 prevyšuje povolené normy aj o 1 200 percent. Je to situácia, ktorú možno porovnať s ekologickou katastrofou, a preto si Poliaci vyhľadávajú pre zimný oddych lokality, kde môžu od smogu utiecť. Sú to hlavne Alpy, lebo málokto v Poľsku vie, že čisté ovzdušie je aj v slovenských Tatrách, ktoré sa takto môžu účinne propagovať.

Kúria uhlím aj odpadom
Hlavnou príčinou smogu v Poľsku je vykurovanie domácností. „Po roku 1989 sa síce zlepšila situácia s priemyslom, ale pritom stále pribúdali nové rodinné domy, v ktorých sa kúri hlavne uhlím. V Poľsku pomer uhlia na kúrení v prípade rodinných domov je 72 percent, čo je oveľa viac ako v Českej republike a na Slovensku. Problémom je, že nikto nekontroluje kvalitu uhlia a samotných kotlov. V Poľsku kúria aj uhoľným odpadom,“ hovorí Andrzej Guła, predseda Krakovskej smogovej výstrahy. Situácia sa pritom každým rokom zhoršuje. „V Malopoľsku sa vďaka dotáciám v posledných rokoch podarilo vymeniť asi 3 000 starých kotlov za ekologické. V tom istom čase však pribudlo 13-tisíc nových uhoľných kotlov starej generácie,“ uviedol Guła. Je to následok energetickej politiky, ktorá zvýhodňuje uhlie, aby takto podporovala nerentabilné bane na Sliezsku. Uhlie je podpremierne lacné, zatiaľčo plyn aj vykurovanie domácností elektrinou sú príliš drahé. Riešením by bolo pripojenie k centrálnym systémom vykurovania, tie však v menších mestách takmer neexistujú. Takisto chýba systém štátnej podpory pre zatepľovanie budov, ako aj rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Malopoľsko dlho ignorovalo problém
Prvým mestom, ktorý začal vojnu so smogom, bol v roku 2013 Krakov. Od roku 2019 bude na území Krakova platiť plošný zákaz vykurovania domácností uhlím. Mesto financuje 80 percent nákladov na výmenu uhoľného kotla na ekologickejší zdroj vykurovania. Problémom sú však menšie mestá a dediny, kde je kvalita ovzdušia, paradoxne, oveľa horšia ako v Krakove či Katoviciach. Najhoršie je to v horách, pri slovenských hraniciach – v Novom Targu znečistenie prevyšuje povolený limit aj 10-krát, obrovský smog je aj v Zakopanom. O probléme už od roku 2012 hovorí združenie Krakovská smogová výstraha (Krakowski Alarm Smogowy). Centrálna vláda ako aj vedenie Malopoľského vojvodstva však tieto upozornenia dlho ingorovali. Iba v januári 2017 Sejmik Malopoľského vojvodstva prijal uznesenie, ktoré dlhé roky žiadali antismogoví aktivisti, a ktoré obmedzí možnosť používať neekologické kotly aj uhoľný odpad. Väčšina regulácií však bude platiť len od roku 2023, na čistý vzduch v Malopoľsku si teda ešte počkáme.

Prídu k nám turisti kvôli čistému ovzdušiu?
Na Slovensku je situácia oveľa lepšia, aj keď problém tiež existuje. „V Poprade je na systém centrálneho vykurovania napojených viac ako 14-tisíc domácností. Podstatnú časť tvoria obyvatelia bytových domov, ale sú tam aj školy, niektoré mestské objekty a tiež niekoľko súkromných objektov, ktoré sú napojené na mestské kotolne. Uhlie je využívané minimálne,“ informoval Marián Galajda, komunikačný manažér mesta Poprad. Aj v Prešove, Ružomberku, Dolnom Kubíne a Tvrdošíne väčšina domov (80 percent aj viac) je pripojená k centrálnemu vykurovaniu, zvyšok používa hlavne plyn a elektrinu. Problémom sú však niektoré dediny, vážnym zdrojom znečistenia na Slovensku sú aj autá a priemysel.

Slovenské Tatry zatiaľ so smogom nemajú také problémy ako v Poľsku. Snímka: KB

Poliaci hľadajú čistý vzduch
Problém smogu neexistuje v meste Vysoké Tatry a je to vec, na ktorej sa dá robiť účinná propagácia celého regiónu v Poľsku. O smogu v horských strediskách poľských Tatier, Pienin a Beskýd sa v Poľsku hovorí veľmi veľa, a preto ľudia hľadajú alternatívu. Aj keď na Slovensku je o niečo drahšie ako v Zakopanom a okolí, viacero Poliakov si radšej niečo priplatí, len aby strávili zimnú dovolenku v čistom ovzduší.
V súvislosti s tým je načase, aby združenia cestovného ruchu a samosprávy aktívne používali argument čistého vzduchu v propagačných aktivitách v Poľsku. To isté sa dá povedať aj o jednotlivých hoteloch a privátoch. Nič proti takýmto aktivitám by nemali ani obyčajní Poliaci. Na internete sa často vyskytujú vyjadrenia, že horské samosprávy začnú konať vo veci smogu len vtedy, keď tam ľudia prestanú jazdiť a namiesto toho strávia dovolenku na Slovensku alebo v Alpách.
Prekážkou však je chýbajúca cezhraničná autobusová doprava. Veľa Poliakov chodí z Krakova do Zakopaného autobusom, a z Poľska do Vysokých Tatier nič nepremáva. Pomohlo by aj obnovenie leteckého spojenia Gdanska a Varšavy s Popradom, ktoré bolo populárne najmä v zime – spoločnosť Eurolot sa však dostala do konkurzu, a tým pádom sa táto linka v 2014 roku skončila.
Jakub Łoginow,
spolupracovník PN v Poľsku