V Poľsku masovo vyrubujú stromy. V ohrození je aj pohraničie

Príroda u severných susedov neprežíva teraz najlepšie obdobie. Nový zákon otvoril dvere výrubu stromov.

V Poľsku už tretí mesiac platí zákon, ktorý povoľuje takmer neobmedzený výrub stromov na súkromných pozemkoch, pričom predtým bolo na to potrebné povolenie. Negatívny dopad na karpatskú prírodu má aj skutočnosť, že chránené krajinné oblasti (parki krajobrazowe) v Malopoľskom vojvodstve sa dosiaľ nedočkali plánu ochrany, čiže nariadenia, bez ktorého nie je možné účinné chrániť tieto vzácne územia. V ohrození je Bielańsko-Tyniecki Park Krajobrazowy v Krakove, ale aj Popradzki Park Krajobrazowy (Chránená krajinná oblasť Popradu) pri slovenských hraniciach.

Lex Szyszko
Nekontrolovaný výrub drevín je nečakaným následkom politickej krízy z decembra 2016. Opoziční poslanci uskutočnili v Sejme (parlamente) protest proti uzneseniam, ktoré sú podľa ich názoru prejavom potláčania demokratických štandardov v Poľsku (udalosti okolo Ústavného súdu a prístupu novinárov k budove parlamentu). Keď opozícia blokovala plenárnu sálu, predseda parlamentu Marek Kuchciński preniesol zasadanie do inej miestnosti, kde sa všetky zákony (vrátane rozpočtu) odhlasovali narýchlo a bez diskusie. Medzi nimi bol aj kontroverzný zákon o výrube stromov, za ktorý, ako sa potom zistilo, veľa poslancov hlasovalo nevedomky.Autorom zákona bol kontroverzný minister ochrany životného prostredia Jan Szyszko. Ekologické organizácie tvrdia, že ministrovi nielen nezáleží na ochrane prírody, ale skôr naopak. Dôvodom je vraj súhlas ministra na vyrúbanie vzácneho Bielovežského pralesa na hraniciach s Bieloruskom.

Ďalším je aj súhlas na odstrel vlka v Karpatoch, aj na chránených územiach s dopadom na slovenskú populáciu tohto živočícha.

Záber z Bielańsko-Tyniecehoi Parku Krajobrazoweho. Snímka: Jakub Loginow

„Tento zákon platí iba dva mesiace a už má katastrofálny dopad na krakovskú prírodu. Naše mesto zápasí so smogom a na magistráte sa zvažuje, aby sme kupovali za veľké peniaze zelené nástenky s machom, ktorý bude redukovať znečistenie, čiže účinkovať podobne ako stromy. V tom istom čase sa v meste každý deň vyrubujú stovky stromov práve v dôsledku tohto zákona. Podľa mňa zákon ministra Szyszka môže byť následkom lobbingu a vládni poslanci si ani neuvedomili, aké veľké škody pre prírodu spôsobí,“ hovorí v komentári pre Podtatranské noviny Aleksander Miszalski, mestský poslanec a predseda opozičnej Občianskej platformy v Krakove.

Zmenu zákona sľubuje predseda vládneho Práva a spravodlivosti Jarosław Kaczyński. Politik pritom obviňuje z prijatia zákona opozíciu, ktorá by podľa neho mala upozorniť na negatívne dopady ešte predtým, ako Sejm zákon schváli. To však nebolo možné, zákon sa prijímal bez povinnej diskusie, poslanci ani veľmi nevedeli, za čo hlasujú.

Chránené krajinné oblasti tiež v ohrození
Zákon, ktorý povoľuje takmer neobmedzený výrub stromov, neplatí v chránených krajinných oblastiach. Tých je v Malopoľskom vojvodstve 11, najbližšia Slovensku je Popradská CHKO (Popradzki Park Krajobrazowy). „Situácia v poľských chránených krajinných oblastiach je vážna. V dôsledku dlhoročného zanedbania vlády a samosprávy chýbajú právne inštrumenty, ktoré by slúžili k ochrane týchto vzácnych území. CHKO degradujú, a keď s tým úrady nič neurobia, za niekoľko rokov sa môže ukázať, že už nebude čo chrániť,“ hovorí pre Podtatranské noviny Piotr Ciochoń, administrátor stránky Ratujmy Bielańsko-Tyniecki Park Krajobrazowy (v preklade Zachráňme Beliansko-Tyneckú chránenú krajinnú oblasť).

Tento zákon platí iba dva mesiace a už má katastrofálny dopad na krakovskú prírodu.

Aleksander Miszalski, mestský poslanec a predseda opozičnej Občianskej platformy v Krakove

 

 

Chránené krajinné oblasti v Poľsku v roku 2009 prešli pod administratívu vojvodskych (čiže krajských) samospráv. Malopoľské vojvodstvo však počas ôsmich rokov ešte nezorganizovalo súťaž na riaditeľa jednotky, ktorá administruje CHKO. Od roku 2009 chránené krajinné oblasti dočasne administruje zastupujúci riaditeľ Jerzy Zawartka. Aktivisti ho však kritizujú za to, že sa príliš nesnaží a neprispieva k ochrane prírody. Hlavným argumentom je, že dosiaľ sa nepodarilo prijať plán ochrany pre žiaden spomedzi jedenástich CHKO. Pokiaľ plán ochrany nebol schválený, chránená krajinná oblasť je takpovediac len na papieri a nedá sa účinne zabrániť jej zničeniu.

Práve taká situácia je v Krakove, kde sa v západnej časti mesta nachádza Bielańsko-Tyniecki Park Krajobrazowy. „Je to jeden z najvzácnejších CHKO v Poľsku, nachádzajú sa tu nielen lesy, skalné útvary a jaskyne, ale aj pamiatky populárne i medzi slovenskými turistami, ako kláštory v Tyńcu a Bielanach, Zakrzówek alebo Kopiec Kościuszki. Je to aj najdôležitejší priestor pre ventiláciu mesta, ktoré zápasí so smogom,“ hovorí Piotr Ciochoń. V dôsledku neprijatia plánov ochrany a zlého manažmentu však táto západná časť Krakova nie je chránená a developeri ju postupne zastavujú, aj keď to nie je v súlade so všeobecnými podmienkami, podľa ktorých majú fungovať chránené krajinné oblasti.

Podobná situácia je aj v Popradskej CHKO. Tlačové oddelenie Malopoľského maršalkovského úradu však sľubuje, že plán ochrany bude prijatý v tomto alebo budúcom roku, po povinných konzultáciách s inými úradmi. Napriek tomu, že ide o prihraničné chránené územie, žiadne konzultácie so slovenskými ochrancami prírody sa neplánujú, hoci aj slovenskí občania môžu individuálne posielať svoje pripomienky.

Jakub Łoginow, spolupracovník PN v Poľsku