Boj s havranmi v meste je beh na dlhé trate

Vyrúbať strom alebo zastreliť havrana v meste sa nedá len tak.

Havran čierny obsadzuje stále nové miesta. Snímka: rov

S havranmi bojuje mesto Poprad už roky, viac či menej úspešne. Posledné dva roky nasadilo do boja aj sokoliarov s ich dravcami. S vytláčaním havranov z mesta za pomoci sokoliarov začalo mesto už vlani na jeseň, pokračuje v tom aj na jar. Podľa reakcií na internete si však niektorí ľudia myslia, že ani takýto krok nepomáha a len prispieva k tomu, že havrany sa rozširujú do ďalších častí mesta. V minulosti bola najväčšia koncentrácia populácie havrana v Parku hrdinov pri železničnej stanici. Dnes ich nájdeme hniezdiť aj pri múzeu, obchodnej akadémii, ale aj na sídliskách.

Vytlačiť havranov z mesta je beh na dlhé trate
„Havran čierny je voľne žijúci živočích, ktorý je zaradený medzi poľovnú zver, to však neznamená, že nie je chránený. Loviť sa môže od 1. augusta do 20. januára,“ uviedol Marek Báthory z Mestského úradu v Poprade. Mesto podľa neho už vyskúšalo viacero spôsobov plašenia, ktoré boli v súlade so zákonom – od zhadzovania hniezd cez ich lov, plašenie či sokoliarsky lov. „Problémom je to, že aj na plašenie dravcami je potrebná výnimka zo zákona. V mesiacoch marec, apríl a máj sa loviť nesmie pretože majú znášku, hoci sokoliarsky lov by bol v tomto čase najúčinnejší,“ uviedol Marek Báthory. Do 1. augusta sa tak budú môcť havrany len plašiť, ale tak, aby dravec neulovil havranov.
V minulosti mesto skúšalo lov aj pomocou brokovnice, tento spôsob však tiež nebol veľmi účinný. V tomto období neprichádza do úvahy ani zhadzovanie hniezd, keďže havrany už začínajú hniezdiť a tak ako dospelé jedince sú zákonom chránené aj znášky. Neúčinné je aj radikálne pílenie konárov, čo niektorí navrhujú. Ide len o krátkodobé riešenie, na jeden či dva roky. Takto ošetrené stromy predstavujú pre havrany neskôr oveľa výhodnejšie hniezdiace možnosti. Radikálne návrhy hovoria aj o úplnom vypílení stromov, na ktorých havrany hniezdia. Jedno z riešení je aj postupná zmena drevinovej skladby mestskej zelene. Havrany hniezdia na vysokých listnatých stromoch. Podľa Mareka Báthoryho však v čase núdze je havran schopný zahnieziť aj na smreku. Na druhej strane mesto pri vysádzaní nových stromov preferuje stromy nižšieho vzrastu s korunami, ktoré havrany nie veľmi obľubujú. Je to však beh na dlhé trate.
„Riešením je zrejme vyvíjanie dlhodobého tlaku na havrany, aj sokoliarskymi dravcami, aby mali prirodzený stres a presunuli sa do voľnej poľnohospodárskej krajiny. Ak by sme ich naučili vyhniezdiť niekde za mestom, tak by to bolo v poriadku. V konečnom dôsledku problémom nie je havran v prírode, ale problém je, ak je na jednom strome v meste 50 hniezd a nedá sa tam voľne prejsť. Aj samotná klíma v parkoch, kde sú havrany, je iná, ako keby tam neboli. Výtrusy havrana sú agresívne,“ dodal Báthory.

Stromy nemožno rúbať len tak. V čase znášky už vôbec. Snímka: rov

Rúbať ani sadiť stromy nemožno svojvoľne
Témou v jarnom období sa stáva aj výrub stromov. Stromy v zastavaných územiach je možné vyrúbať len s povolením samosprávy. Ak chce niekto vyrúbať strom, musí nielen podať žiadosť s kópiou listu vlastníctva a katastrálnej mapy, ale aj zaplatiť poplatok. Ak je na pozemku viacero vlastníkov, s výrubom musí súhlasiť každý spolumajiteľ. Rozhodnutie na výrub sa nevyžaduje v prípade ovocných stromov rastúcich v záhradách či sadoch. Ak majú ľudia problém so stromom rastúcom na verejnom priestranstve, v takom prípade je vždy potrebné povolenie samosprávy, aj v prípade malého stromu či kríka. Mesto Poprad podľa M. Báthoryho väčšinou ani neiniciuje výrub stromov. „Sú ľudia, ktorým aj keď rastie strom do okna, tak im to nevadí a sú ľudia, ktorí žiadajú odstránenie takýchto stromov,“ uviedol Báthory. Ročne mesto rieši okolo 60 až 80 žiadostí na výrub stromov. Za každý vyrúbaný strom mesto nariaďuje náhradnú výsadbu, ktorá sa nemusí robiť v lokalite, kde bol vyrúbaný strom. V súlade so zákonom sa stromy vyrubujú v období vegetačného kľudu, teda od 1. októbra do 31. marca. Je to hlavne z dôvodu ochrany vtáctva, ktoré môže na stromoch hniezdiť. Tak, ako nie je možné svojvoľne rúbať stromy, nie je ich možné ani svojvoľne vysádzať, hoci to vyzerá akokoľvek prírodoochranársky. Okrem toho, že každý pozemok komusi patrí, bežný človek nemusí vedieť, či pod povrchom nie je plynové či vodovodné potrubie alebo elektrické vedenie. Osobitne na mestských sídliskách vidieť pri bytových domoch „predzáhradky“, o ktoré sa iniciatívne starajú obyvatelia z daného domu. Aj tu podľa Báthoryho platí, že i na vysádzanie kvetov či kríkov je potrebný súhlas mesta. So sadením kvetov v takýchto predzáhradkách však v zásade nie je problém. Rastislav Ovšonka

V boji s havranmi pomáha aj takýto krásavec. Snímka: rov