Keď stromy plačú. Mrazy uplynulých dní ohrozia úrodu

Záhradkári majú obavy. Okrem toho, že púčiky stromov omrzli, kvôli nízkym teplotám nelietajú ani včely. Úroda môže klesnúť až o štvrtinu, varuje odborník.

Výstava ovocia a zeleniny vo Svite. Ilustračná snímka: mam

Koncom minulého týždňa Slovensko ochromila veľká dávka snehu a mínusové teploty. Okrem problémov na cestách sa dopad tohto ochladenia prejavil aj v našich záhradách. „Je to veľký vplyv, pretože po otepleniach, kedy sa už začali nalievať puky, prišli mrazy a vôbec to rastlinám neprospieva. Pozastavuje to ich rast,“ hovorí  Jozef Kalakaj, predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov v Poprade.

To je však iba jeden z dvoch problémov. Negatívny je aj fakt, že kvôli zime prestali lietať včely. Tie sa podľa Kalakaja objavujú,  keď je vonkajšia priemerná denná teplota asi 14 stupňov.  „Keď nebudú lietať včely, rastliny nebudú opelené a keď im ešte mrazy poškodia púčiky, tak nám to všetko odmrzne. Aj kvetné puky, ktoré by mali vyrastať na plodinách ako čerešne, marhule, broskyne – teda kôstkoviny – budú ohrozené a nie je isté, či sa vôbec objavia nejaké plody a či budeme mať úrodu,“ myslí si Kalakaj.

Včely v chumáči

Jeho slová potvrdzuje aj Radoslav Michna, včelár a asistent úradného veterinárneho lekára: „Keď je pod 12 stupňov Celzia, včely sú len v úľoch a vôbec nejdú von.“ Včelár v tejto súvislosti poukázal na jeden zaujímavý jav. „Asi pred dvoma týždňami, keď bolo tak relatívne teplo, včely vyleteli z úľa von. Začali chodiť na peľovú a nektárovú znášku, ale keď sa ochladilo, pri nočných teplotách pod bodom mrazu, včely sa opäť v úli stiahli do tzv. chumáča. Znamená to, že v úli vytvoria guľu, v ktorej strede je matka a ostatné včely ju a plod ohrievajú. Musí byť 35 stupňov, aby mohla matka klásť a plod sa vyvíjal. To znamená, že keď včely raz vytvoria túto guľu a potom sa vonku oteplí, tá guľa sa potom rozpadne. Matka začne klásť vajíčka a včely vyjdú von,“ opisuje Michna.

Keď je pod 12 stupňov Celzia, včely sú len v úľoch a vôbec nejdú von.

Radoslav Michna, včelár

 

Včely najprv lietajú len pár metrov, až postupne túto vzdialenosť predlžujú a až potom začnú opeľovať rastliny. A tu nastáva problém – ak sa v tomto procese opäť ochladí, včely sa znova stiahnu do gule a musia sa potom nanovo „rozlietavať“. „Keď bude týždeň priaznivé počasie a teplota neklesne ani v noci pod 10 stupňov, tak už nebude problém,“ uzatvára Radoslav Michna.

Pri orezoch stromov si dajte pozor

Neskorými mrazmi sú podľa Jozefa Kalakaja najviac ohrozené stromy, ktoré majú mäkké drevo obsahujúce veľa vody. „Zimné stromy ako jablone či hrušky sa však vo všeobecnosti ešte nezačínali otvárať, tieto nemusia mať poškodenie,“ uvažuje záhradkár. Čo robiť, aby sme kvôli nevyspytateľnému jarnému počasiu neprišli o úrodu? Odborník odporúča obaliť stromy do priedušných textílií, ktoré mráz aspoň sčasti zastavia.

Pomôcť môže aj špeciálny, tzv. Šittov rez – letný rez kôstkovín. Ten však záhradkári robia v auguste. „Vďaka tomuto rezu sa trošku oneskorí kvitnutie, rozdelí sa. Časť stromu kvitne teraz a časť o dva týždne. Tí, ktorí ho minulý rok okolo augusta urobili, mohli ešte zachrániť polovicu plodín. Ale ak budú mrazy ešte dva týždne, nezachráni sa ani to,“ hovorí ďalej Kalakaj. Mráz však nemusel poškodiť len stromy, ohrozené sú aj iné plodiny: cesnak, cibuľa, jahody… „Možno prídeme aj o 25 percent úrody,“ odhaduje predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov v Poprade. Pri rezoch však pozor – na jar sa neodporúča rezať stromy slivky a čerešní, lebo keď sa strom nalieva, môže sa stať, že vytvorí glejotok a strom začne „vyplakávať“. Pri jadrovinách (jablká, hrušky) sa to nemôže stať. Tieto stromy netlačia takú silnú miazgu ako kôstkoviny. A keď sa strom takto „vyplače“, môže do roka aj uschnúť.

Možno prídeme aj o 25 percent úrody.

Jozef Kalakaj, predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov v Poprade

 

Podľa Kalakaja je však príroda nevyspytateľná a môže sa stať aj to, že teplá jeseň, naopak, spôsobí znovu zakvitnutie stromov. Zároveň tie rastliny, ktoré sa po mrazoch ešte spamätajú, môžu priniesť krajšiu a bohatšiu úrodu a sčasti vykompenzovať straty. Čo všetko teda mrazy spôsobili a ako presne sa to odzrkadlí na úrode, budú záhradkári a pestovatelia vedieť až na konci leta. V každom prípade je v tomto smere náš región výhodou. Zatiaľčo na juhu Slovenska totiž už rastliny boli dávnejšie v rozpuku a mráz ich tak môže ľahšie úplne zničiť, u nás je väčší predpoklad, že možno iba pozastaví ich rast.

Čo nezničí počasie, môže pochovať neohľaduplnosť

Jozef Kalakaj v súvislosti s úrodou upozorňuje ešte na jedno riziko. To však nesúvisí s počasím, ale s ohľaduplnosťou záhradkárov voči sebe. Podľa neho totiž čoraz viac pribúda takých ľudí, ktorí si kupujú záhrady v záhradkárskych oblastiach preto, aby si mali len kde oddýchnuť, opiecť špekáčky či uvariť guláš. O samotné pestovateľstvo sa až tak nezaujímajú, no vysadia si stromy alebo rastliny, ktoré sú pre naše záhrady nehostinné: „Tuje, borievky a rôzne iné, na ktorých zvyknú prezimovávať hostitelia škodcov, ktorí prechádzajú na naše ovocné stromy.“ Problém spočíva v tom, že keď si zakúpite cudzokrajný strom, môžete spolu s ním doviezť k nám aj škodca. Ten však v našich podmienkach nemá prirodzeného nepriateľa, a tak sa množí ešte rýchlejšie ako vo svojej pôvodnej krajine. „Keď donesieme do záhradky borievku junibelis, ktorá je hostiteľom kanadskej hrdze, tak jej výtrusy dokážu zamoriť až kilometer okolia. Keď padnú na hrušku, začne hrdza vyciciavať výživu z listov,“ hovorí Kalakaj. Jeden napadnutý strom, o ktorý sa pestovateľ nestará alebo ho chce silou-mocou udržať pri živote, tak môže zamoriť a o úrodu pripraviť desiatky ďalších v susedných záhradách. „Nemáme pritom v rukách žiadne nástroje, ako to zastaviť, môžeme ich len prosiť, aby to nerobili,“ krčí ramenami Jozef Kalakaj.

Mária Mlaková