V Lučivnej prepíšu dejiny

V tejto spišskej obci sa našiel starší „rodný list“.

Lučivná je staršia ako sa doteraz uvádzalo. Snímka: rov

Obec Lučivná je o takmer štvrťstoročie staršia, ako sa roky uvádzalo. „Našla sa staršia prvá písomná zmienka, ako bola doteraz známa, resp. rešpektovaná, evidovaná, publikovaná či zverejňovaná,“ uviedol historik Ján Endrödi, ktorý sa podieľa na príprave novej monografie o obci. Podľa Endrödiho je k Lučivnej zachovaných veľmi málo stredovekých listín a aj to málo, čo sa spomedzi najstarších zmienok zachovalo, sa netýka priamo Lučivnej, ale najmä Štrby a Šuňavy. Lučivná je v týchto listinách spomenutá vďaka susedstvu s týmito obcami.

Lučivná existuje už minimálne 720 rokov

Listina, vďaka ktorej sa bude prepisovať „rodný list“ Lučivnej, sa nachádza v rodinnom archíve Szentiványiovcov (slovensky Svätojánskych, šľachtický rod pánov z Liptovského Svätého Jána), ktorých predkovia boli v minulosti zakladateľmi a vlastníkmi viacerých obcí, hlavne na Liptove, medziiným aj Štrby. Doteraz sa v prípade Lučivnej uvádza prvá písomná zmienka z roku 1321. Aj táto listina je v archíve rodiny Szentiványiovcov, podobne ako listina, ktorá potvrdzuje skorší dátum jej existencie. „Našiel som v rodovom inventári aj samotnú listinu, kde bol skomolený názov Lučivnej,“ uviedol Endrödi. Väčšina starších názvov obce má podobu Lucsfalva, Luciwna, Lucsva, Lucsfa. „V tejto listine bol názov skomolený na Lauchfa a aj preto I. Borsov inventár archívu rodiny Szentiványi v záverečnom registri mien a miest túto lokalitu nepriradil k Lučivnej a ponechal ju len ako Lanchfa. Listina teda bola známa, len bola nepresne interpretovaná, no a mnohí historici vychádzajúc aj z tohto záverečného registra v nej Lučivnú nenašli alebo prehliadli.
K Lučivnej si tak vyhľadali až mladšie listiny a prehliadli túto prvú písomnú zmienku. Pri revízii listín z tohto archívu a pri istom majetkovom spore a novom vymedzení hraníc medzi Štrbou, Šuňavou a dedinou Lauchfa boli stanovené nové hranice v roku 1298 a je jednoznačné, aj podľa priebehu hraníc, že ide o Lučivnú a nie je dôvod pochybovať o tejto listine,“ uviedol Endrödi. Listina sa nezachovala v origináli, ale formou stredovekého hodnoverného odpisu z roku 1416.

Obyvatelia Lučivnej v minulosti vyrábali smolu z borovicového a jedľového dreva. Ilustračná snímka: MH

Lučivňania v minulosti vyrábali smolu

Lučivná ešte nestihla osláviť ani 700. výročie prvej písomnej zmienky, ktoré by podľa starších údajov pripadlo na rok 2021, a už na budúci rok si môže pripomenúť 720. výročie prvej písomnej zmienky. Ani nový objav však nezmenil názor Jána Endrödiho na starobylosť tejto obce. „Oveľa väčší dôraz by som kládol na etymológiu názvu Lučivnej, ktorá svedčí o tom, že obec má svoje historické korene už v 12., možno 11. storočí. Názov Lučivnej nevznikol od lúky – lúčiny, ako sa to v staršej literatúre interpretovalo. Názov vychádza z lúčového dreva. Súvisia s tým až nadpriemerne zachované chotárne názvy vrchov, kopcov, lokalít, ktoré svedčia o tom, že obyvatelia Lučivnej sa v minulosti zaoberali spracovaním lúčového dreva, konkrétne borovicového a jedľového a vyrábali z neho smolu. Svedčia o tom aj názvy kopcov ako Smolník, Kinberg, Bôrik, Uhliská,“ povedal Endrödi. O starobylosti týchto názvov svedčí aj to, že systém tzv. služobníckych osád, ktorých obyvatelia sa špecializovali na istý druh remesla, zaniká v 13. storočí, keď sa mení komitátna správa na župnú. V tomto období sa takéto obce stávali bežnými poddanskými dedinami.

Obecný úrad v Lučivnej. Snímka: archív obce Lučivná

V prípade Lučivnej došlo aj k spresneniu jej stredovekých dejín, ktoré v staršej literatúre chýbalo. Väčšina autorov sa odvolávala na Dejiny štiavnického opátstva na Spiši od Jána Vencka. „Vencko nepokladal Lučivnú za súčasť štiavnického cistercitského opátstva. Pripravovaná monografia to potvrdzuje a upresňuje, že Lučivná bola minimálne od vzniku štiavnického opátstva až do jeho zániku jeho trvalou súčasťou,“ uviedol Endrödi.
Ján Endrödi nevylúčil, že aj v budúcnosti môže dôjsť k novým objavom v prípade prvých písomných zmienok o niektorých obciach. „Môže k tomu dôjsť a aj sa to stáva, že sa presnejšie identifikujú niektoré lokality alebo sa upresní ich poloha,“ dodal Endrödi. Príkladom je Hôrka, kde sa počas prípravy monografie pred pár rokmi podarilo nájsť hneď niekoľko skorších písomných zmienok, ako bolo dovtedy uvádzané. Stáva sa však, že niektoré obce oslavujú výročie, ktoré nie je nijako podložené. Aj napriek tomu, že historici pri najnovších výskumoch nepotvrdili existenciu listiny, na ktorú sa obec odvoláva, obec naďalej „oslavuje“ takéto výročie.

Rastislav OVŠONKA