Hrad opäť ožíva príbehmi

Farebné operné predstavenie na motívy Čarovnej flauty si pozriete aj počas EĽRO.

Princ Tamino (Rastislav Babič) dostáva od Kráľovnej noci čarovnú flautu. Snímka: Drahomír Thomay

Papageno, Tamino, Pamina či temná Kráľovná noci – ten, kto sa aspoň trochu vyzná v opernom diele vie, že hovoríme o postavách z Mozartovej opery Čarovná flauta. So všetkými sa však stretnete už počas festivalu Európske ľudové remeslo v tradičnom rozprávkovom putovaní na Kežmarskom hrade.

Zachraňovať budú Paminu

„Tento rok sme sa rozhodli inscenovať Mozartovu operu Čarovná flauta, ktorú sme dosť presne prepísali z pôvodiny. Libreto je vtipné, zaujímavé a čarovné na to, aby ho bolo treba nejak prerábať. Len sme si ho prerozprávali do činohry,“ hovorí režisér predstavenia Marcel Hanáček. Stanete sa svedkami zápasu princa Tamina s hadom aj s intrigami Kráľovnej noci a budete sprevádzať princa a jeho veselého spoločníka Papagena, ktorí sa vyberú vyslobodiť princeznú Paminu z rúk Sarastra. Na pomoc dostanú čarovnú flautu a zvonkohru. Ako to celé skončí, sa dozviete na Kežmarskom hrade.

Natrápia sa aj so spevom

Hercom z divadla exTeatro a z literárno-dramatického oddelenia na ZUŠ Antona Cígera v Kežmarku tohtoročný operný motív spôsobil nejednu komplikáciu. „Je to oveľa náročnejšie na hranie aj na presun a choreografie. Máme veľa rekvizít, celý čas idem s flautou, ktorú nesmiem stratiť, mám obrázok, ktorý nesmiem stratiť,“ hovorí jeden z predstaviteľov princa Tamina Rastislav Babič.

Hoci piesne nie sú v rozprávke na hrade novinkou, aj v Čarovnej flaute sa speváci museli dostať o level vyššie. „Všetky pesničky sú inšpirované najznámejšími áriami Mozartových opier. Máme tu tzv. Malú áriu Kráľovnej noci z Čarovnej flauty, máme tu áriu z opery Don Giovanni, máme Cherubina z Figarovej svadby. Sú to však nie operné verzie, ale rockové a popové úpravy. Ich autorom je Róbert Mankovecký, hudobník a režisér Slovenského komorného divadla v Martine,“ hovorí M. Hanáček. Operné árie dajú „zabrať“ nielen činoherným hercom, ale aj operným spevákom. „V origináli árie Kráľovnej noci je najvyšší tón f3, tu je to a2, je to transponované nižšie. Ale keď sa to spieva 20-krát za deň, je to dosť.  Scéna je veľmi pekná a keď ešte prídu Taminovia, vybičuje to k výkonom,“ hovorí operná speváčka Miriama Trembáčová.

Deti radia všeličo

Deti, ktoré putujú po rozprávkovom hrade, sú fascinované najfarebnejšou postavou – Papagenom. Chlapec ozdobený perím s Panovou flautou na krku, papagájom za opaskom a zvonkohrou v ruke je čarovný a deti sa mu rady „miešajú“ do scény. „Keď sa tam tak rečnícky pýtam, či ma niekto chce alebo nechce, dav detí odpovedá – nie, nechceme ťa, choď, obes sa. Alebo zase naopak, všetci ma chcú a ja som stratený, lebo sa v tej scéne chystám obesiť,“ hovorí Papageno Mário Mačičák. Rozprávku si od 29. mája do 1. júna pozrelo takmer 4-tisíc školákov. Ďalšiu možnosť budete mať už druhý júlový víkend počas festivalu EĽRO.

K Papagenovi, ktorý sa chystá obesiť, prichádza osudová láska. Snímka: Drahomír Thomay

Krvavé dejiny

Počas Európskeho ľudového remesla nebudú na hrade chýbať ani Krvavé dejiny. Tentokrát sa prenesiete do časov stavovských povstaní v Uhorsku. „Bude to možno viac politiky, ale myslím si, že to bude opäť zaujímavé, pretože pred 300 rokmi ľudia takisto trpeli, rovnako ich bolelo, keď im niekto zomrel, rovnako sa intrigovalo, rovnako sa ľúbilo, rovnako sa nenávidelo,“ hovorí M. Hanáček. V príbehu diváci uvidia štyri hlavné reálne postavy – Františka Rákociho II., Helenu Zrínsku, významnú grófku a matku Františka Rákociho II., jeho nevlastného otca a manžela Heleny Zrínskej Imricha Thökölyho a menej známu šľachtičnú Šarlotu Améliu von Hessen. Okrem toho divadelníci do deja pridali aj jednu vymyslenú a tajomnú postavu.

Jana TOMALOVÁ