KOMENTÁR: Milan Skokan o slovenskom hokeji, EXKLUZÍVNE NA WEBE

Už pred hokejovým svetovým šampionátom sa začali šíriť negatívne nálady. Slovenský tím neposilnil ani jediný hráč z NHL, skúsený obranca Graňák mužstvo počas prípravy opustil a Slováci boli nakoniec radi, že z A-kategórie MS nevypadli. Po šampionáte sa začala šíriť obrovská vlna kritiky na trénera, na vedenie zväzu, na hráčov. Svoje pohľady ponúkli aj tí najkompetentnejší ako tréner či prezident SZĽH a postupne sa pridávali aj názory bývalých hokejistov, resp. hokejových odborníkov. Ticho nechcel zostať ani 75-ročný kormidelník aktuálnych majsteriek slovenska v hokeji – Popradských líšok, ktorý si vo svojej trénerskej kariére preskákal veľmi veľa, Milan SKOKAN.

Chcel by som objasniť veci, ktoré sa dejú okolo slovenského hokeja ako jeden z najstarších trénerov. Prešiel som socialistickou i novodobou výchovou, no nebol som a ani nebudem v žiadnej strane. Chcel by som sa postaviť na stranu tých, na ktorých sa nadáva najviac, čo ma mrzí. Nikto si nespomenie na to, prečo sme boli majstrami sveta a mali aj ďalšie medaily. Vtedy sme mali v NHL tridsať chlapcov a bolo z čoho vyberať. Teraz mi je to až trápne, keď si spomeniem, ako stáli členovia vlády pri hymne v roku 2002 a aké boli odozvy, že na tom budeme stavať, napredovať, hokej dostane zelenú. Nič sa nepohlo a oni sa len hrdili, že úspechy sú naše. Dodnes sa okrem Gáboríkovej haly nepostavilo nič také, čo by sme mohli označiť za hokejovú halu. Naopak dve padli – v Kežmarku i v Levoči a ďalšiu v Púchove sme ratovali v hodine dvanástej. Taktiež keď vidím štadióny v Trenčíne, Martine, Liptovskom Mikuláši, Dubnici nad Váhom, slzy sa mi tlačia do očí. Doba nám ušla a tie štadióny ostali také, aké sú. Už len na tom vidieť, ako ľuďom z vlády na rozvoji hokeja.

Kde by bol dnes Peter, ale i Juraj Bondra, keby bol vtedy taký systém, ako je dnes. Všetko treba platiť a od rodičov žmýkame peniaze. Deťom musia kupovať výstroj, hokejky, platiť poplatky… Prečo na to ministerstvo školstva nevyčlení prostriedky pre deti? Je pekné, že mesto dáva štadión, ale poplatky sú, lebo treba zaplatiť trénerov. Bondrovci nežili v luxuse. Otec, mamka i chlapci tvrdo pracovali a keby mali takto platiť, Bondrovci by neboli nikde. Oni hrali perfektne aj futbal, ktorý nestojí až toľko. A potom sme smutní, že nemáme výsledky. Ja som v roku 1971 ukončil hráčsku kariéru a prešiel som k mládeži. Trénoval som od prípravky. Vtedy chlapec dostal výstroj, korčule, hokejky a rodiča nestál nič. Výdavkom boli akurát tak rezne, ktoré mu mamka urobila na turnaj. Mali sme na výbere 120 chlapcov, no do hokejovej triedy mohlo ísť maximálne 30, ale všetci chceli, takže potom boli aj slzy.

Prišla zmena systému a každý čakal, že v tom budeme pokračovať. Medaily sme síce získali, ale získali ich chlapci odchovaní v socialistickom systéme. V prospech hokejového diania sa však neudialo nič. Naopak, začali sa trenice, nevraživosť. Prišli sme až do dnešného alarmujúceho stavu, ktorý je zapríčinený minulosťou. Mrzí ma, že to nikto nehovorí, tak som sa odhodlal ja, pretože nemám čo stratiť – hovorím len pravdu. Všetko som to prežil.

Ďalšia vec… Vtedajšia ministerka Schmögnerová z večera na ráno predala Športku, Sazku súkromnej osobe. Zhodou okolností som bol priateľom v tej dobe poslanca českého parlamentu, mal práve na starosti českú Sazku. Na druhý deň mi volal: „Milan, čo ste to urobili? Odkiaľ budete brať peniaze na športovú činnosť? Čo ste blbí Slováci?“ My sme naopak ešte pani ministerku pochválili, že aký dobrý ťah urobila. Súkromník prvý vklad ešte dal, aby to zahladil, no potom to skončilo. Pozrite sa na dnešnú hokejovú situáciu v Českej republike a u nás. Stačí trošku prejsť za hranice a vidíme, aké štadióny sa tam vybudovali. Celkovo v športovej činnosti – aká svetová súťaž je, všade sú Česi a my si to nemôžeme dovoliť.

V dobe socializmu sme ako tréneri – absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu dostávali podklady pre tréningový proces, ktoré vytvárala priamo fakulta. Atletické, fyziologické testy, všetko. Dones mám knihu, ktorá bola vtedy pýchou hokeja, kde je všetko presne vyčíslené. Hore bolo doslova napísané „TAJNÉ“ a nemohlo to opustiť územie republiky. Bolo sto výtlačkov, dostalo to sto trénerov. Bol v tom hokejový potenciál, ktorý a prepracovanú metodiku nám závidel svet. Kde je tá fakulta dnes? Novodobých trénerov učia veci, ktoré im nebudú potrebné pre prácu a v hokejovej činnosti sa s nimi nestretnú. Potom sme tam, kde sme a zákonite aj byť musíme. Vláda to musí rýchlo chytiť za pačesy a nemať len vízie. Skutky sú rozhodujúce. Toto treba riešiť a nie to, že sa Kohút háda s tým a ten s tým. Ak toto vyriešime, tak situáciu zachránime.

Mrzí ma, že v českej extralige máme brankára, ktorý je tam bol vyhlásený za najlepšieho. My sme ho však nezvali na šampionát ani ako náhradníka. Viem, že ide o slová. On niečo povedal a niekomu sa to nepáčilo, ale povedal pravdu, takže my ho „nepotrebujeme“. Veď buďme voči sebe otvorení a čestní, vysvetlime si veci, podajme si roky a poďme ďalej. Teraz sa chválime chlapcami z „osemnástky“, lebo do odohrali dobré zápasy. Až čas však ukáže, aká tam bola kvalita. Uvidíme o rok o dva, koľkí sa presadia medzi dospelými alebo budú draftovaní. Ja som im fandil a držím im palce. Niekedy však chlapci ako napríklad Bondra, Cíger či Švehla odtiaľto odišli a vleteli rovno do prvého mužstva v NHL. Žiadne farmárske celky, kde tečie krv a chlapci sa tam bijú o „chlieb“. S touto generáciou sa tu odviedla dobrá robota, a tak potom pochodili aj v zámorí, kde boli ústrednými postavami svojich tímov.

Je mi ľúto, že sa teraz ubližuje tým, ktorí za to nemôžu. Keby mali Švehla s Cígerom k dispozícii 25 – 30 chlapcov v Kanade, mohli by si vybrať a aj tí chlapci by cítili iný prístup. Keď je ich tam len zopár, tak si povedia, prečo práve ja, prečo nejde ten a ten. Sú tam aj nevraživosti, ktoré však majú svoje pozadie, čo sa dalo rýchlo vyriešiť. Podporilo to ešte aj nešťastné vyjadrenia prezidenta zväzu, že kto má formu a cíti sa, nech príde, ale ak nie, tak nech radšej nechodí. To nie je hokejový prístup, ale skôr manažérsky. Na SZĽH by som mal ešte jednu otázku. Ktorí tréneri boli na majstrovstvá sveta nominovaní ako pozorovatelia? Čo doposiaľ viem, tak ani jeden. Funkcionári tam však boli, ale neviem, kto to potrebuje viac? Funkcionári, ktorí sa šli pozrieť do VIP-ky na hokej ako fanúšikovia alebo tréneri, ktorí sú fundovaní a pôjdu aj na dopoludňajšie tréningy mužstiev, aby z toho získali poznatky.

Milan SKOKAN
Spracoval Michal KLEIN