Editorial: Parkovanie na popradskom letisku? Vitajte pod Tatrami!

Rad pred parkovacím automatom na letisku v Poprade. Približne rovnako dlhý pokračoval aj za mnou. Snímka: mam

Ďalší prázdninový týždeň začnem prázdninovou – cestovateľskou – témou. Vo štvrtok poobede som išla autom vyzdvihnúť známeho, ktorý priletel z Anglicka na popradské letisko. Mal približne hodinu času na to, aby si po prílete stihol niečo zajesť predtým, ako z Popradu pokračoval ďalej autobusom na dvojhodinovú cestu domov. Človek si povie – hodina, to je celkom luxusný časový priestor a už v hlave spriada plány, kde v Poprade varia dobrú kapustnicu. Ale omyl!
Viacerí, ktorí ste nedávno išli okolo popradského letiska, ste si iste všimli osadené značky zákaz zastavenia a zákaz vjazdu na všetky cestičky okolo letiska, kde by sa teoreticky dalo zaparkovať. Ak aj nie, policajti vyberajúci pokuty za porušenie vás na to určite upozornia. Tak vám teda neostáva iné, ako vojsť na parkovisko letiska známe tým, že aj keď sa tam zdržíte len minútu počas naloženia cestujúceho, zaplatíte jedno euro. Vošla som teda na parkovisko a asi desať minút márne hľadala miesto na parkovanie. Keď sa mi to po dvoch okružných jazdách napokon podarilo a vyzdvihla som môjho známeho, nastala tá pravá patália. Na všetky prítomné autá totiž je na letisku až jeden (!) parkovací automat. Vezmite si, koľko ľudí sa priemerne nachádza v jednom lietadle. Autobusovú linku na letisko už pred časom zrušili, každý z nich je teda odkázaný na taxík alebo odvoz autom. A teraz si predstavte, aký dlhý rad sa asi vytvoril pred tým jediným parkovacím automatom. Nerátala som to, ale na to, aby som za prejazd parkoviskom zaplatila spomínané euro, som v rade čakala asi dvadsať minút. S trochou sarkazmu by sa dalo povedať, že za ten čas sa aspoň rozplynula kolóna áut pri výjazde z areálu. Šoféri v rade za mnou i predo mnou len rovnako krútili hlavami a pýtali sa, ako asi tento prvotný zážitok zo Slovenska spracujú zahraniční hostia a turisti, ktorým tak veľmi chceme vychádzať v ústrety.
Nuž a záver? Môjmu známemu, samozrejme, neostalo iné, ako nasadnúť na autobus o hlade, keďže z vyzdvihnutia na letisku sa stala trištvrtehodinová záležitosť. A namiesto plánovanej kapustnice nám z takéhoto privítania pod Tatrami ostala len kyslá pachuť v ústach.

Mária Mlaková