Historický kalendár – 27. týždeň

» 2. júla zomrel hokejista, tréner a funkcionár Július Pažitný (2. 1. 1941 Domaniža – 2. 7. 2002 Poprad). Absolvoval fakultu športu a telesnej výchovy, získal kvalifikáciu trénera I. triedy so špecializáciou na ľadový hokej. V rokoch 1958 až 1995 pracoval ako plánovač a ekonóm vo Vagónke v Poprade a ako ekonomický námestník v Investe v Poprade. Už ako 17-ročný dorastenec hral za A družstvo dospelých Popradu. Ako tréner pracoval od roku 1969 s družstvami žiakov, dorastu, A družstva žien, i mimo Popradu vo Vysokých Tatrách, Spišskom Bystrom, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi. V Poprade a Veľkej hrával aj futbal a pozemný hokej. Pracoval ako hokejový i futbalový funkcionár v Poprade. Od roku 1995 do roku 2002 bol prezidentom HC ŠKP Poprad. Bol viceprezidentom ZOK HESR a členom výkonného výboru SZĽH. Ako tréner vychoval mnoho skvelých hokejistov, ktorí hrali za ČSSR, Slovensko, za popredné kluby Čiech, Moravy a Slovenska, ba i za hranicami v NHL.

» 4. júla zomrel vládny komisár Karel Zoubek (22. 1. 1870 Pacov – 4. 7. 1942 Praha). Pôsobil v rodnom meste, Kodani a Prahe, bol vojakom rakúsko-uhorskej armády a pravdepodobne so vznikom I. ČSR sa dostáva na Spiš do Kežmarku, kde v tom čase len máloktorý úradník ovládal nový štátny jazyk. Pôsobil ako riaditeľ daňového úradu, v roku 1930 už bol námestník starostu. Po rozpustení mestského zastupiteľstva 1. januára 1934 bol výmerom Okresného úradu v Kežmarku ustanovený za vládneho komisára Kežmarku, ale už za Stranu spišských Nemcov. Jeho zásluhou boli utvorené dve stavebné družstvá. Prvé fungovalo v rokoch 1927 až 1929. Postavilo sa celkovo štyridsať domov podľa návrhu K. Zoubka, a to dvojdomy na dnešnej Huncovskej ulici a 30 rodinných domov na Krvavom poli v Kežmarku. V roku 1930 vzniklo ďalšie stavebné družstvo Tatra, ktoré postavilo Tatranskú ulicu. Po vzniku Slovenskej republiky r. 1939 stratil Zoubek ako Čech spolu s manželkou občianstvo a vrátil sa do Čiech.

» 9. júla zomrel podnikateľ, holič a futbalista Eduard Mecko (20. 9. 1915 Poprad – 9. 7. 2002 Poprad). Už od detstva bol jeho obľúbeným športom futbal. Ako 15-ročný vynikal medzi dospelými futbalistami svojou technikou a húževnatosťou, čo si všimli funkcionári vtedajšieho klubu Snaha Poprad a vybrali ho na post obrancu. S vyššou výkonnosťou prišli ponuky z klubov v Liptovskom Mikuláši a prvoligového Ružomberka. Počas základnej vojenskej služby reprezentoval, už ako známy futbalista, Slezan Opava. Po vojenčine pôsobil znova v Ružomberku, neskôr v Považskej Bystrici. Po 2. svetovej vojne sa vrátil do Popradu. Ako hráč a tréner pôsobil v klube ŠK Poprad, Vagónka Poprad a Dukla Poprad, ale aj v Matejovciach, kde trénoval mládež.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.