Historický kalendár – 28. týždeň

» 12. júla zomrel priemyselník a obuvnícky podnikateľ Tomáš Baťa (3. 4. 1876 Zlín – 12. 7. 1932 Otrokovice). Po skončení základnej školy v Zlíne pracoval od roku 1890 v otcovom obuvníckom podniku ako učeň, neskôr odbytový a obchodný úradník. V roku 1894 si založil s bratom Antonínom a sestrou Annou obuvnícky podnik na výrobu lacnej nekoženej obuvi v Zlíne. V rokoch 1926 – 1928 bol monopolným výrobcom obuvi v Československu. V roku 1927 zaviedol pásovú výrobu. V roku 1929 založil sesterské firmy v Nemecku, v roku 1930 vo Švajčiarsku a v Poľsku a v roku 1931 v Indii. Tomáš Baťa svojou činnosťou ovplyvňoval aj hospodárske pomery na Slovensku. V roku 1919 tu začal zakladať sieť vlastných predajní. Po jeho smrti postavila jeho firma v roku 1934 továreň, na pozemkoch Veľkej a Batizoviec, z ktorej neskôr vznikol Svit.

Mestský úrad vo Svite. Snímka: rov

» 16. júla zomrel lekár a vojak František Engel (8. 3. 1909 Kežmarok – 16. 7. 1972 Praha). Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku študoval v rokoch 1928 – 1934 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po získaní titulu doktora medicíny odišiel na Podkarpatskú Rus. Po rozpade Československa pôsobil na Ukrajine a v Rusku. V roku 1942 sa pridáva k československej vojenskej jednotke organizovanej v Buzuluku v ZSSR. Po zorganizovaní 1. čs. samostatnej brigády sa stáva jej šéflekárom. V rokoch 1948 až 1950 študoval na Vojenskej lekárskej akadémii S. M. Kirova v Leningrade a do roku 1952 na Vysokej škole vojenskej v Prahe. V tom istom roku dosiahol hodnosť brigádneho generála, no vzápätí bol prepustený z armády z politicko-ideologických dôvodov (židovský pôvod) a prijal miesto závodného lekára na stavbe Slapskej priehrady. Po rehabilitácii v roku 1956 bol prijatý späť do armády a v roku 1959 sa stal náčelníkom Ústrednej vojenskej nemocnice v Strešoviciach. V roku 1966 dosiahol hodnosť generálporučíka. Pod jeho vedením sa stala ÚVN renomovaným, špičkovo vybaveným pracoviskom. Vo vedení ÚVN zotrval až do roku 1970, keď bol znovu pri čistkách vyhodený z armády, pretože sa ako delegát zúčastnil na tzv. ilegálnom XIV. zjazde KSČ, ktorý odsúdil okupáciu Československa spojeneckými vojskami.

» Pred 110 rokmi vznikla Mestská všeobecná nemocnica v Kežmarku. Prvá zmienka o nemocnici v Kežmarku je z roku 1907, kedy na základe zákona z roku 1898 o nemocniciach vznikla Mestská všeobecná nemocnica. Bola zriadená v budove bývalého Méesyho hotela. Vedúcim lekárom bol Dr. Leopold Taichner, s ktorým pracovali tri sestry a jedna babica. Poskytovali starostlivosť aj tehotným rodičkám a gynekologickým pacientkam. Začiatkom 20. storočia Dr. Vojtech Alexander založil kliniku röntgenológie v Budapešti. Pracoval s prvým röntgenovým prístrojom v Uhorsku, v Kežmarku pôsobil ako praktický lekár. Od roku 1992 je po ňom pomenovaná aj terajšia kežmarská nemocnica – Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. V roku 1945 vzniklo spoločné chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie so 73 lôžkami. Od roku 1946 bolo otvorené aj interné oddelenie so 17 lôžkami. V roku 1955 sa osamostatnilo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie od chirurgie. Malo 20 postelí. V rokoch 1960 až 1991 bola kežmarská nemocnica súčasťou OÚNZ Poprad. V roku 1992 bola ukončená prístavba a rekonštrukcia celého oddelenia.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.