Šofér kinoautobusu: Už nám na dvere búchali aj o druhej ráno a chceli pivo

Premietač a šofér v jednom rozpráva, aké je prežiť leto v retro autobuse Bažant Kinematografu.

Autobus Bažant Kinematograf. Snímka: www.kinematograf.sk

Autobus Škoda RTO a s ním letné kino sa už blížia aj do Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a Popradu. Tento rok cestujú filmové autobusy po Slovensku už pätnásty raz. Jedna zo stálic organizačného tímu, Stanislav Šagát, popisuje čas prežitý v retro autobuse známom aj pod prezývkou „uhorka“.

Aká je vaša funkcia v projekte Bažant Kinematograf?

» Ťažko pomenovať nejakú funkciu. Začínal som ako pomocník, potom som už aj premietal, teraz som jednak premietač, ale aj šofér. Zaúčam aj nových kolegov. V podstate som človek, ktorý má nahradiť šéfku Kinematografu v teréne.

Ako ste sa k tejto práci na začiatku dostali?

»Navrhol mi to môj dlhoročný kamarát. Narýchlo sa vtedy v auguste zháňal záskok do Bardejova. A odvtedy sa to so mnou „ťahá“ až doteraz. Týždňový záskok z roku 2009 sa premenil na trvalú prácu. V súčasnosti som už vlastne archívny artikel.

A ako to vyzerá s posádkou autobusu, zvykne byť stála?

» To je veľmi individuálne. V dnešnej dobe sa nájde len málo ľudí, ktorí dokážu žiť bez komfortu, na ktorý sú zvyknutí. Majú nastavenú latku, pod ktorú nepôjdu – nebudú spať v cudzej posteli ale len doma, chcú jesť varenú stravu a podobne. Partia vydrží zhruba jeden rok, potom napríklad naši vysokoškoláci dokončia štúdium, zamestnajú sa a musíme zháňať nových ľudí. Ja som napríklad prestal podnikať a začal som pracovať na železnici ako rušňovodič, preto sa už nemôžem na projekte podieľať celé dva mesiace. Ak len šoférujem autobus, viem si v práci dohodnúť služby tak, aby som to stíhal. Na august si ale musím vziať dovolenku, aby som mohol aj premietať. Takže vlastne celá moja dovolenka, počas ktorej by som mohol vylihovať pri mori, padne na Kinematograf.

Aká je teda vaša motivácia vzdať sa relaxu na pláži a venovať sa namiesto toho filmovému projektu?

» Nad tým som premýšľal už veľakrát, ja beriem Bažant Kinematograf skôr ako oddych. Kto zo Slovenska alebo možno aj zo zahraničia môže povedať, že svoju dovolenku strávi v 29 až 33 mestách? Spoznávam pritom svoju krajinu, zarobím si aj odpremietam filmy. Keď vidím spokojných ľudí, ako odchádzajú z predstavenia, ako čerpajú nový kultúrny rozmer, a keď sa počasie vydarí, tak sa mi to zdá lepšie využitý čas ako na dovolenke. Keď sú spokojní diváci, sme spokojní aj my. Niekedy sa objaví nejaký škaredý extrém, napríklad ak prší veľmi dlho, do autobusu začne zatekať. Predsa len je to starý stroj, a potom sa už z tej prenosnej postele na kolieskach vytratí akékoľvek pohodlie. Sú dobré aj horšie dni, tie treba prekonať. Obvykle nám ale počasie vyjde v ústrety, keď som chodieval pracovať na celé dva mesiace, škaredé počasie bolo maximálne počas piatich až šiestich dní.

Program je veľmi nabitý, premieta sa každý večer. Máte na to dosť síl?

» To závisí vždy od toho, ako je človek naučený žiť. Prvý deň v mestách je, samozrejme, namáhavý, určitý čas zaberie stavba konštrukcie, obzvlášť v horúcom počasí. Podobné je to aj posledný deň, kedy sa konštrukcia balí. Ale tie tri dni, počas ktorých sme na jednom mieste, sa snažíme cez deň využiť, pozrieme si mesto a blízke okolie. Láka nás napríklad turistika v Slovenskom raji a kúpaliská. Určite nerobíme túto prácu kvôli peniazom. Ak by si to niekto spočítal, mohol by povedať, že je to málo vzhľadom na to, v akých podmienkach sa pracuje. Stravu si zabezpečujeme sami, buď si varíme alebo zájdeme do reštaurácie. Autobus nemá sociálne zariadenie, takže nemôžete za 20 krokov zájsť do kúpeľne, ako keby ste boli doma. Po tejto stránke sa o nás stará vždy mesto, v ktorom premietame. Pracujeme naozaj celých 30 dní, nemáme voľné víkendy, takže si neodbehneme domov ani neplánujeme niekoľkodňový vlastný program. Ale ja si myslím, že je to kompromis, človek si aj zarobí, aj spozná nové miesta, takže je to zaujímavé. Nedá sa to robiť len pre peniaze, človek tým musí žiť.

Ako to vyzerá v interiéri retro autobusu?

»Záleží na posádke a na tom, ako sa stotožní s autobusovým životom. My s bratom sa v ňom cítime ako doma, máme tu koberce, každý deň poumývame dlážku. My dvaja vždy prespávame v autobuse. Hotely sú zabezpečené asi v piatich mestách, ale tam sa naozaj chodíme len osprchovať alebo na toaletu. Svoje veci si rozložíme vždy v autobuse bez ohľadu na to, či je štyridsať stupňov, desať stupňov, či prší alebo sneží. Už aj to sa nám totiž prihodilo, pred pár rokmi nám počas prvých septembrových dní v Malackách snežilo.

S akými väčšími problémami ste sa už stretli?

» Technických problémov sa udeje pomerne dosť. Samozrejme, aj autobus sa pokazí, už má na to vek, myslím, že budúci rok to bude už 55 rokov od jeho zapísania do technického preukazu. Raz nás musela odťahová služba ťahať spred hotela Branisko až do Bardejova, aby sme boli schopní premietať načas. A stalo sa už aj to, že nám ktosi začal búchať na autobus o druhej ráno a dožadoval sa piva Bažant, ktoré my, samozrejme, nemáme, pretože sme len kinoautobus.

Čo vás v práci naopak teší?

» Samozrejme, keď niekto po skončení zaklope na dvere autobusu a príde poďakovať za to, že sme navštívili jeho mesto. Takí diváci sa nájdu aj v Poprade aj v iných mestách. Presne takéto milé veci povzbudia človeka v práci natoľko, že ak by na ďalší deň bolo škaredé počasie a prišli by len dvaja diváci, aj tak by sme premietali radi, hlavne, aby aj títo dvaja diváci boli spokojní. Pre mňa je srdcové mesto Spišská Nová Ves, vždy sa na ňu teším. Je tam príjemný pán riaditeľ kultúry, ktorý nás vždy čaká – ešte len prídeme s autobusom a on tam už je. Keby sme niečo potrebovali, je nonstop na telefóne. Je ochotný nás zaviezť svojím súkromným autom, keď chceme ísť do aquaparku, Slovenského raja alebo na kúpalisko do Vrbova. A každý večer ďakuje do mikrofónu za to, že sme im odpremietali film.

Ak by ste si chceli „uhorku“ obzrieť na vlastné oči a posedieť si po zotmení pri filme, Bažant Kinematograf nájdete v Kežmarku na Hlavnom námestí od 28. do 31. júla. Autobus potom odparkuje v Spišskej Novej Vsi, kde na Radničnom námestí premieta od prvého do piateho augusta. Pokračovať bude do Popradu, kde sa na Námestí sv. Egídia zdrží od šiesteho do deviateho augusta. Všetky premietania sa začnú o 21.00 h a uvidíte filmy Teória tigra, Sedem zhavranelých bratov, Učiteľka, Baba z ľadu a Obecná škola.

Zuzana Straková