Poliaci chcú obnoviť cezhraničné chodníky v Tatrách

Niekoľko desiatok poslancov poľského parlamentu prednieslo interpeláciu, v ktorej žiadajú, aby boli obnovené značené turistické chodníky v Tatrách, ktoré zatvorili v roku 2007.

Poľsko-slovenské Rysy. Snímka: rov

Ide okrem iných o chodníky cez Tomanovu dolinu a Bobrovec. Požiadali ich o to milovníci pešej turistiky v Tatrách, ktorí sa sťažujú, že cezhraničných chodníkov je príliš málo, a v dobe Európy bez hraníc by sme sa mali snažiť o väčšiu integráciu poľskej a slovenskej časti našich hôr. Tatranský národný park a Ministerstvo životného prostredia SR sú však skeptické, aj keď priznávajú, že zatvorenie chodníkov pred desiatimi rokmi možno nebolo nevyhnutné.

Pozor na staré tabule

Na viacerých miestach vo Vysokých a Západných Tatrách si dodnes môžeme pozrieť nástenky s informáciami pre turistov a na nich mapy vytvorené ešte pred 30-40 rokmi. Takáto mapa víta poľských turistov pri vstupe na Slovensko aj na parkovisku v slovenskej časti Lysej Poľany. Podobná sa nachádza aj v Poliakmi obľúbených Oraviciach. Keby však zahraniční turisti podľa nej plánovali svoje horské prechádzky, mohla by sa im pritrafiť nielen pokuta, ale aj nebezpečenstvo: viacero na mape zobrazených turistických chodníkov je už zrušených. Medzi nimi: prechod z Tichej doliny cez Tomanovské sedlo do poľskej chaty Ornak v Kościeliskej doline, chodník cez Juráňovu dolinu na Bobrovec alebo na „symbol západného konca Tatier“ – na vrch Osobitá pri Oraviciach. Viaceré z týchto chodníkov fungovali celé desaťročia a nikomu neprekážali. Možno aj preto, lebo až do roku 2007 sa nimi legálne dalo ísť len k hraničnému vrchu. Aj keď ste vystúpili z Tichej doliny na Kasprov vrch a poľskú hornú stanicu lanovky s reštauráciou ste mali na dosah ruky (cca 200 metrov), nemohli ste tadiaľ prejsť a dať si občerstvenie, alebo sa schovať pred búrkou. Mimo hraničných priechodov bolo povolené prejsť hranicu iba na Rysoch a Oravskej Magure – ináč bolo treba použiť najbližšie hraničné priechody, čiže Lysú Poľanu alebo Suchú Horu.

Vysoké Tatry sú v lete najmä o turistike. Snímka: jat.

Obava z náporu turistov

Potom však prišiel rok 2007 a 21. decembra toho roku sa to všetko malo zmeniť – Poľsko a Slovensko sa chystali na vstup do Schengenu. Slovenskí ochrancovia prírody sa vtedy začali obávať, že keď sa hranice otvoria, Poliaci sa vyrútia na slovenskú stranu po cezhraničných chodníkoch a bude ich toľko, že Liptovská Tichá dolina a Juráňova dolina to nevydržia.
Preto spolu so vstupom do Schengenu TANAP v spolupráci s poľským TPN-om prijali riešenie, že cezhraničné chodníky treba zavrieť. Chceli znemožniť aj výstup z Tichej doliny na Kasprov vrch, lebo na poľskej strane je tam lanovka a tisíce turistov. Keď sa otvoria hranice, všetci vraj prejdú na slovenskú stranu a zničia Tatry – obávali sa ochrancovia prírody. Tento chodník sa však podarilo obrániť a je prístupný pre cezhraničných turistov.
„S odstupom času môžeme jednoznačne povedať, že tieto obavy sa nepotvrdili. Poľskí turisti nielenže nezničili a nezdevastovali slovenské Tatry, ale je to úplne naopak – na tých slovenských chodníkoch, ktoré vedú k poľskej hranici a naďalej umožňujú prestup z jednej strany na druhú, je prázdno. Slováci sa na to aj sťažujú, lebo by chceli viac poľských turistov,“ napísal vo svojej interpelácii poslanec Paweł Szramka.
Podobné interpelácie prednieslo viac ako 20 iných poslancov z rôznych klubov. Žiadajú, aby Poľsko a Slovensko priznali, že obavy z roku 2007 boli neopodstatnené a aby sa zvážilo vrátenie cezhraničných chodníkov. „Obnovenie chodníkov by prispelo k rovnomernejšiemu rozloženiu toku turistov a stimulovalo by rozvoj v oblasti Oravíc a Vitovskej Magury, čo by pozitívne vplývalo na cezhraničnú spoluprácu. Vrátenie sa do stavu spred roku 2007 na 10. výročie vstupu našich štátov do zóny Schengen by bolo vážnym symbolickým aktom spolupráce a priateľstva medzi našimi štátmi,“ píše vo svojej interpelácii iný poslanec, Witold Zembaczyński.

Kriváň patrí k najnavštevovanejším tatranským štítom. Snímka: rov

Ministerstvo o otvorení chodníkov neuvažuje

Jednou z osôb, ktoré sa obrátili s týmto návrhom na poslancov, je krakovská študentka Bożena Habas. „Rada chodievam po horách a som nadšená zo Slovenska. Bohužiaľ, poľsko-slovenská spolupráca nie je taká intenzívna, aká by mohla byť. Tatry sú náš spoločný poklad a chcelo by to väčšie prepojenie turistických chodníkov na dvoch stranách hranice. Veľmi má tiež desí, že keď pôjdem zo Zakopaného na Kasprov vrch a prejdem na slovenskú stranu k Tichej doline, poobede som v Podbanskom alebo na Štrbskom Plese a nemám sa ako vrátiť autobusom domov. Je to hrozné, že sa dosiaľ nevytvoril spoločný dopravný systém pre celé Tatry a že namiesto spájania sa cezhraničné chodníky skôr likvidujú. Preto si myslím, že by bolo dobré ich k 10. výročiu Schengenu obnoviť,“ komentuje Bożena Habas.
TANAP a Ministerstvo životného prostredia však tieto požiadavky odmietajú. Podľa envirorezortu bolo uzavretie chodníkov opodstatnené. „Základným dôvodom opatrenia bola ochrana biodiverzity. Presnejšie, potreba vytvoriť aspoň dva cezhraničné ostrovy pokoja určené najmä pre veľké šelmy (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý). Ide o opatrenie založené na potrebe ochrany biodiverzity na danom území a na prehodnotenie nie je dôvod. Obojstranne priechodných chodníkov je dostatok od vrcholu Rysov cez Západné Tatry až po Lúčne sedlo,“ informuje Podtatranské noviny Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR.

Jakub Łoginow,
spolupracovník PN v Poľsku