Akí sú „suroví umelci“? Tvoria, pretože musia

Pavel Konečný už štyridsaťpäť rokov zbiera aj umenie vytvárané ľuďmi na okraji spoločnosti.

Zberateľ umenia Pavel Konečný. Snímka: Galéria Spišská Nová Ves

V Galérii umelcov Spiša sa minulý týždeň uskutočnila beseda so zberateľom umenia z Olomouca. Jeho zbierka v súčasnosti obsahuje spolu až 500 diel neprofesionálnych umelcov a v zbieraní pokračuje aj na dôchodku. Pavel Konečný hľadá už od študentských čias tvorivé osobnosti a zhromažďuje ľudové umenie, naivné umenie a artbrut.

Surové umenie outsiderov

Artbrut, čo by sme do slovenčiny mohli preložiť ako „surové umenie“, zastrešuje diela vytvorené ľuďmi na okraji spoločnosti, napríklad tými s psychickou poruchou, väzňami a ľuďmi bez domova. Niektorí z outsiderov sa kontaktu s väčšinovou spoločnosťou vyhýbajú zámerne. Pavel Konečný neviditeľných outsiderov vyhľadáva a ich diela si nenecháva len pre seba, práve naopak, pravidelne ich vystavuje. Vysvetľuje, že to považuje za svoju zodpovednosť a odmenu tým ľuďom, ktorí takto tvoria, pretože oni sami nemajú ambície vystavovať. Bolo by totiž pre nich komplikované výstavu zorganizovať, pretože na to obvykle nemajú prostriedky, skúsenosti a kontakty. O vystavovaní svojej zbierky Konečný hovorí: „Takto im čas od času splácam akýsi dlh za to, že mi svoje umenie venovali, že sa mi s ním zdôverili.“

Sochy z pätníku aj kresba nechtom

Na rozdiel od akademických výtvarníkov nemajú amatérski umelci často žiadny prístup k obvyklým výtvarným pomôckam, sú preto hotoví majstri v hľadaní alternatívnych materiálov a techník, ktoré by mohli použiť. Vo svojej zbierke má Konečný napríklad sochu od Václava Kuderu, vyučeného krajčíra, ktorého po odchode do dôchodku zlákalo netradičné sochárstvo – hlavy známych českých osobností vytvára tesaním do pätníkov. V Konečného zbierke sa nájdu aj obrázky Heleny Skalickej, o ktorej surových životných spomienkach vyšla aj kniha. Konečný popisuje jej spôsob tvorby: „Helena Skalická niekoľko rokov žila ako bezdomovkyňa v potrubí na Hlavnom nádraží v Prahe. Pretože si uvedomovala, že v nej drieme tvorivá činnosť, začala zbierať zahodené rúže alebo riasenky, keďže nemala peniaze na farby alebo ceruzky. Začala si na útržky papiera zaznamenávať svoje stavy, depresie, predstavy a podobne. Plochu papiera zaplnila rúžom a kresbu potom do toho vyryla nechtom.“ Proces vzniku takýchto spontánnych diel popisuje Konečný ako výbuch tvorivosti. Nie je založený na rozume a plánovaní, ale na spontánnosti a emócii. Takéto tvorenie nemôže zastaviť ani nedostatok profesionálneho výtvarného materiálu, pretože, ako zdôrazňuje Konečný, pre tento typ umelca je tvorba existenciálna záležitosť: „Tvorí, pretože musí.“ Je to jeho odpoveď na veľkú radosť a nádej, ale aj na samotu a utrpenie.

U nás je „outsiderov“ menej

Pavel Konečný je spoluautorom knihy Atlas spontánneho umenia, ktorá vyšla v tomto roku. Autori ju pomenovali atlasom, pretože mapuje miesta v Českej republike, kde sa cestovatelia môžu stretnúť s prejavmi neprofesionálneho spontánneho umenia, medziiným práve aj so spomínaným surovým umením, artbrut. O knihe Konečný hovorí: „Každé z tých miest má svoju mapku, svoje heslo, kde je popis, ako sa na miesto dostať, a je tam v stručnosti i životný príbeh autorov. Ak človeka táto oblasť umenia okúzľuje, je takýto sprievodca na nezaplatenie, pretože tieto miesta sa vyhľadávajú veľmi ťažko.“ O tom, že by napísal podobného sprievodcu aj po stopách slovenských marginálnych umelcov, už síce uvažoval, ale má to svoje prekážky: „Myslím si, že na Slovensku až toľko miest, ktoré by spadali do spontánnej tvorby outsiderov, nie je. Možno je to tým, že tu na Slovensku vo väčšej miere pretrváva vplyv toho ľudového umenia, to tu má silnejšie korene. Ak má človek v sebe nejakú tvorivosť, tak sa vydá týmto smerom a stane sa z neho rezbár alebo sa venuje rôznym umelecko-remeselným prácam.“ Ale hneď vzápätí dodáva, že sa rád nechá prekvapiť miestami, ktoré sa mu doteraz skrývali.

Zuzana STRAKOVÁ