Ďalší neznámi vojaci majú svoje mená

Na mnohých cintorínoch na Slovensku sa aj v súčasnej dobe nachádza množstvo vojenských hrobov, na ktorých je umiestnený iba skromný kríž bez údajov alebo tabuľka s nápisom „neznámy“. Mužom, ktorí v týchto hroboch ležia, vojna vzala nielen život, ale aj meno. Neboli to iba naši vojaci či partizáni. V týchto hroboch spia svoj večný sen aj vojaci Červenej armády, ktorí prišli bojovať za našu slobodu. Boli to mladí chlapci nielen z Ruska a Ukrajiny, ale aj z ďalekého Turkménska, Baškírska a Uzbekistanu.

Ukážky bojov počas SNP v Kežmarku. Snímka: archív PN

Zisťovaniu údajov o padlých sa intenzívne venujem už niekoľko rokov. Podarilo sa mi zistiť identitu už niekoľkých padlých. Boli to najmä partizáni a slovenskí, československí a nemeckí vojaci. Najviac sa však venujem identifikácii padlých vojakov Červenej armády, kde som mal doteraz aj najviac úspechov. Mojím cieľom je dať meno čo najviac neznámym vojakom, ktorí padli v rokoch 1944 až 1945 v okresoch Poprad a Kežmarok. Chcem, aby títo hrdinovia nikdy neupadli do zabudnutia. Pri svojom bádaní úzko spolupracujem s vojenskými archívmi v Bratislave, Trnave, Prahe a štátnym archívom v Poprade. V ústrety mi vychádzajú aj obecné, mestské a matričné úrady. Pri overovaní údajov týkajúcich sa padlých vojakov Červenej armády si tieto dohľadám v databáze Centrálneho archívu Ministerstva obrany Ruskej federácie.
Počas môjho najnovšieho výskumu sa mi podarilo zistiť mená 11 padlých červenoarmejcov, ktorí boli pochovaní v roku 1945 v obciach Lučivná, Batizovce a Štrba. Obce o týchto vojakoch nemali takmer žiadnu vedomosť. Iba v jednom prípade sa dochovali neúplne záznamy. Pri ostatných sa nezachoval žiaden záznam a ani to, že tam boli vôbec pochovaní. Celých 72 rokov od skončenia druhej svetovej vojny zostali títo vojaci pre verejnosť neznámi. V spomínaných obciach po nich nezostal žiaden hrob, ani žiaden pamätník. Pri doplňovaní údajov o vojakoch ČA, ktorí padli v roku 1945 počas oslobodzovania Popradského okresu, som okrem iného zistil:

Batizovce

Dňa 24. februára 1945 zomrel na následky ťažkého zranenia vo vojenskej poľnej nemocnici vo Svite vojak Georgij Alexandrovič Pantilejev. 1. marca 1945 zomrel na následky zranení veliteľ 2. streleckej čaty 239. rezervného streleckého pluku poručík Nikolaj Konstantinovič Ščegolev. 2. marca 1945 zomrel na následky zranení v tej istej nemocnici aj pomocník veliteľa čaty 1 157. streleckého pluku seržant Viktor Antonovič Dzengrjuk. Ten bol však zranený ešte 23. decembra 1944 a do Svitu sa dostal spolu s postupom jednotiek 18. armády. Všetci traja sovietski vojaci majú vo svojich záznamoch uvedené miesto pochovania cintorín v Batizovciach.

Lučivná

Dňa 30. januára 1945 na križovatke ciest pri Lučivnej, 11 km západne od Popradu, zahynuli dvaja členovia posádky samohybného dela zo zostavy 108. gardového samohybného delostreleckého pluku. Boli to gardový starší seržant Nikolaj Sergejevič Anikašin a gardový efrejtor Pavel Pavlovič Jeremenko. S najväčšou pravdepodobnosťou zahynuli pri výbuchu míny počas presunu k Štrbe. Pochovaní boli v obci, v blízkosti rázcestia na Mengusovce. 4. februára 1945 padol v boji veliteľ sanitárnej čaty 3. streleckého práporu 151. streleckého Karpatského pluku poručík medicínskej služby Nikolaj Pavlovič Baranov. Pochovaný bol v obci Lučivná pri kostole na juhovýchodnej strane. 5. februára 1945 zahynul pri výbuchu míny veliteľ čaty 68. samostatného cestno-údržbového práporu technik-poručík Alexander Markovič Lejkin. Pochovaný bol v obci Lučivná.

Štrba

Dňa 29. januára 1945 zahynul pri výbuchu míny počas odmínovania železničnej trate Štrba – Poprad míner 14. železnično-cestnej brigády vojak Nikolaj Vasiljevič Sorokin. V boji o Štrbu padol v ten istý deň aj starší seržant Ivan Emeľjanovič Švager, ktorý bol príslušníkom 253. delostrelecko-mínometného Karpatského pluku 18. armády. Dňa 9. februára 1945 zomrel v priestore Štrby príslušník 168. streleckého pluku 24. streleckej divízie poručík administratívnej služby Sergej Fedorovič Ovlasjuk. 20. februára 1945 zomrel na následky zranení príslušník 274. streleckého pluku 24. streleckej divízie starší seržant medicínskej služby Grigorij Junovič Kim. Všetci títo sovietski vojaci majú vo svojich záznamoch uvedené miesto pochovania obec Štrba.
Exhumácia padlých vojakov ČA, ktorí boli pochovaní na území okresu Poprad, sa uskutočnila 25. marca 1946. Červenoarmejcov pochovaných v Batizovciach následne pochovali na Verejnom cintoríne v Košiciach. Padlí sovietski vojaci pochovaní v obci Lučivná boli exhumovaní až v novembri 1953. Pochovaní boli takisto na Verejnom cintoríne v Košiciach, kde boli po exhumácii pochovaní všetci sovietski vojaci prevezení z okresu Poprad.
Žiaden dokument však nezaznamenáva priebeh exhumácie v obci Štrba. Ani v knihe pochovaných vojakov Sovietskej armády na cintoríne v Košiciach nie je o tom žiaden záznam. Dodnes tak nie je jasné, kde skončili telesné pozostatky červenoarmejcov pochovaných v Štrbe. Jednoznačne však poznáme mená týchto hrdinov, ktorí zomreli ďaleko od svojho domova, ďaleko od svojich rodín. Obyvatelia podtatranských obcí sa po viac ako 70 rokoch konečne dozvedia mená svojich osloboditeľov. Na doplňovaní údajov o padlých vojakoch a ďalších nových zisteniach intenzívne pracujem. Čoskoro sa zoznam mien padlých sovietskych vojakov rozšíri o ďalšie mená. Postupne sa nové fakty z rokov 1944 – 1945 dozvedia aj ďalšie podtatranské obce.

Čas zahojil všetky rany a zakryl všetky krátery po výbuchoch. Nesmie však vymazať spomienku na padlých vojakov. Nesmieme nikdy zabudnúť ich mená!

Marcel Maniak
(autor je amatérsky vojnový historik)